Výkonnosť tohto elitného mediálneho zboru je ohromujúca. Keď na začiatku každej tlačovky zaznie vo všetkých miestnostiach Tlačového centra zvonenie, máte pocit, že ide o signál bojového poplachu na mohutnej bitevnej lodi. Na sklonku tohto storočia sa stáva skutočnosťou až to, čo vyjde v novinách, odznie v rozhlase a odvysiela sa v televízii. O to sa stará vo Wimbledone 699 reportérov rozdelených do štyroch kategórií prísne a presne oddeľujúcich privilégiá, čo kto môže a nemôže. Najhoršie je to s rozhovormi. Ak oslovíte v turnaji nasadeného hráča pri ceste na kurt, či z kurtu, riskujete, že vás eskorta odtrhne aj keby hneď mal záujem na vaše otázky odpovedať. Právo na rozhovor nemá každý a aj tí, čo ho majú, sú žiarlivo obdarovávaní skúpymi minútami. Na tlačovú besedu po zápase je vyčlenených 11 minút vrátane 2 minút pre televíznych reportérov. BBC TV má následne nárok ešte na 3 minúty vo vlastnom TV štúdiu. BBC rozhlas má na to len 2 minúty. Ako akreditovaný novinár môžete požiadať písomne o rozhovor s hráčom. V prípade, že hráč súhlasí, v stanovenom čase vás privedie policajt do špeciálnej miestnosti nie nepodobnej návštevkám väzníc. Usadí vás k stolu, z ktorého druhej strany privedie iný policajt dohodnutého hráča. Na všetky očakávania z tohto stretnutia máte len päť minút. Po uplynutí limitu vás služba odvedie bez ohľadu na to, čo chcete alebo nechcete ešte dohovoriť. Pohyb fotoreportérov je štatútom takisto presne obmedzený. Pravidlá nezabúdajú ani na výzvu, aby všetok odpad, ktorý po nich na stanovištiach ostáva, bez upozornenia upratali.

Na „show“ kurtoch novinári síce majú vyhradené miesta, ale aj tu panuje poradovník a normy kto, kedy a ako si môže sadnúť. V prípade Centrálneho kurtu je pre istotu celý zasadací poriadok zverejnený. A tak si môžete byť istý, že zástupcov troch najväčších britských denníkov „Daily Telegraph“, „Daily Mirror“ a „Daily Mail“ pánov Johna Parsonsa, Nigela Clarkea a Mikea Dicksona nájdete sedieť plece pri pleci v sektore C na sedadlách 367 až 369. Fotografi sú zrejme neusaditeľní a tak môžeme len odhadovať, že v sektore B 348 až 368 sa tlačia aj pán Nirmal Shekar z časopisu Hindu a jeho kolega Subroto Sirkar z denníka Hindustan Times. Za tieto ústrky sa novinárom dostáva relatívny komfort pre profesionálnu prácu. Akreditovaný novinár má svoj stôl s telefónom, ktorým sa dovolá do celého sveta (proti zneužitiu inými je však zakódovaný!) a napojenie pre notebook. V schránkach zvaných úradne „holubie diery“ má k dispozícii najnovšie správy o dianí na kurtoch, komentáre, prepisy všetkých tlačoviek, štatistiky a tiež tak dôležitú predpoveď počasia. Na začiatku fasuje celú sadu príležitostne vydaných publikácií, pričom len brožúra zhrnujúca tohtoročné výsledky všetkých hráčov zúčastnených na turnaji má 344 strán. K dispozícii je tiež špeciálna televízna miestnosť, kde je na 18-tich obrazovkách aktuálne monitorované dianie na každom kurte zvlášť, plus obrazovka rezervovaná pre stále dopĺňaný prehľad skóre jednotlivých zápasov, extra obrazovka pre rozhovory a dve pre kanály BBC1 a 2. Navyše sa môžete v priestoroch Tlačového centra slobodne napájať z ponuky firiem Coca-Cola a Robinson. Novinári majú tiež vlastnú reštauráciu. Snáď vás neprekvapí, že existuje predpis, podľa ktorého v nej nesmú prijímať hostí v čase od tretej do šiestej poobede. Vysvetlenie tohto predpisu som nenašiel.

Wimbledon – vysielame!

Štatistiky však stačia zaznamenať len televíznu, a aj to odhadovanú, produkciu. Ročne to predstavuje viac ako 4820 vysielacích hodín do 121 krajín sveta! Slovenská televízia sa ešte v roku 1993 počtom odvysielaných hodín zaradila na solídne 35-te miesto, pričom sme suverénne predčili všetky krajiny strednej a východnej Európy (ďaleko za sebou sme zanechali Českú Republiku). Zo západných krajín za nami napríklad zaostali krajiny ako Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Fínsko, ale dokonca aj Francúzsko. Len tesne nás prekonala ľudnatá India a bohatý Dubaj. Pozoruhodné je, že nad 30 vysielacích hodín z Wimbledonu dokázalo ponúknuť najviac afrických štátov (14), ale suverénne najbohatšiu ponuku v zahraničí malo Japonsko (až takmer 209 odvysielaných hodín). Samotná BBC nahrala 401 hodín a 15 minút čistého času, z toho ponúkla svojim divákom 148 hodín na oboch programoch. Ženské finále medzi Grafovou a Novotnou videlo len v Británii 8,7 milióna divákov, mužské finále Sampras – Courier ešte o 2,5 milióna britských divákov viac. Na celom svete to bolo podľa odhadov viac ako pol miliardy divákov. Okrem pravidelných tlačoviek po najdôležitejších zápasoch, televízne spoločnosti ponúkli na obrazovkách 269 exkluzívnych rozhovorov. Pre technické zabezpečenie takého kvanta prenosov len BBC natiahla viac ako 100 kilometrov káblov spájajúcich 22 kamier, 420 monitorov a 100 mikrofónov. Jednu z kamier umiestnili na 60 metrov vysokom vysúvacom ramene, ktorým nazerá z výšky do Centrálneho dvorca. O to všetko sa staralo viac ako 200 vysielacích technikov. Vysielacie poplatky sú ale tiež jedným z najlukratívnejších príjmov turnaja. Oficiálny zisk usporiadateľov sa ročne odhaduje na 10 miliónov libier…

Autor: Gustáv Murín

 

Viac informácií o Veľkej Británii nájdete na http://www.walkers.sk/velkabritania.php.