Nemusíte závidieť tým, čo sa na vás vyťahujú, že idú, či boli na finále tenisového Wimbledonu. Je to skôr vec prestíže a medzi nami, je to (viď. napríklad bum-bum duel Samprasa s Ivaniševičom) aj dosť veľká nuda. Pravá turnajová atmosféra vrcholí začiatkom druhého týždňa, keď ešte veľa slávnych hráčov a hráčok ostáva v súťaži a tak si môžete pozrieť elitu svetového tenisu z blízka aj na niektorom z bočných kurtov. Tomu sa prispôsobuje cena lístkov, ktorá kulminuje na všetkých kurtoch okrem Centrálneho práve začiatkom druhého turnajového týždňa. Po obrovskej tlačenici a kilometrových frontách divákov v pondelok druhého týždňa, som však v utorok prekvapene zastal pred poloprázdnou bránou č.1. Chvíľu som sa nechápavo rozhliadal, až mi to takmer už známy usporiadateľ pohotovo vysvetlil: „To máte tak, pane, keď hrajú chlapci, ako včera, tak sú tu všetky dievčatá. Keď dnes hrajú dievčatá, všetci chlapci sú v práci…“
Zbožňovanie hráčskych idolov má však svoje odstupňovanie. Finalisti Sampras aj Ivaniševič majú svoje obdivovateľky, ale nie je ich toľko, aby sa títo hráči nemohli voľne pohybovať po areáli Wimbledonu. Changa si publikum takmer nevšímalo, nebyť kvílivého ženského hlasu, ktorý kdesi spod strechy Centrálneho kurtu sprevádzal jeho márny boj so skvelým Samprasom povzbudzujúcimi, až hysterickými výkrikmi „Majkííí“. Borisa Beckera eskortovaného z areálu hustým kordónom policajtov vyprevádzali skôr ironické, až posmešné poznámky náhodných okoloidúcich divákov. Zato Agassi bol hviezdou, napriek tomu, že táto hviezda padla predčasne vo štvrtom kole. Traduje sa, že wimbledonské publikum je kruté k porazeným. Legendárny Ken Rosewall povedal: „Nezažil som vo svojej kariére strašnejší pocit, než tam stáť a dívať sa, ako sa raduje ten druhý. V tej chvíli si na vás už nikto nespomenie…“ Agassiho porážka s Tedom Martinom potvrdzuje, že výnimky existujú. Dav obdivovateliek obľahol hlavný vchod do klubu, vyvolávali jeho meno a jačali zakaždým, keď sa na schodoch niekto objavil. Zmietli pritom hravo všetky bariéry oddeľujúce pruh pre príjazd limuzín a tri pruhy pre chodcov. Podarilo sa im zdupať ešte aj tridsať metrov od vchodu krásny kvetinový záhon. V márnom pokuse obísť tento dav, ocitol som sa v tom záhone nakrátko aj ja. Stáť v ružiach a počúvať ďalšie dôkazy obdivu k novodobému gladiátorovi s pôvodne chlpatou hruďou a mužnou hrivou nie je najpríjemnejšie a tak vám nemôžem potvrdiť, či sa Agassiho jeho obdivovateľky naozaj dočkali. Zato som sa v špeciálnom vydaní wimbledonského magazínu Centre Court dočítal, že mu posielali týždenne 1500 až 2000 listov.
Aj padlé hviezdy žiaria… a hrajú!
V pozadí tejto naplno osvetlenej scény turnaja (diváci čakajú do hlbokého večera pred hráčskym východom, či niektorú so známych tvárí aspoň na okamih nezahliadnu) je však obsadenie nemenej pestré a zaujímavé. Veď okrem 128-mich najlepších mužov a 128-mich najlepších žien v hlavnej súťaži jednotlivcov sa hrá mužská aj ženská štvorhra, navyše miešaná štvorhra, to všetko ešte raz aj v juniorskej podobe a navrch vyzývacia súťaž starších pánov od 35-rokov a ešte starších od 45-rokov. Paralelne prebieha aj súťaž dám, ktorých bontón radí všetky do jednej kategórie nad 35-rokov. A ani u týchto „veteránov“ sa nehrá o fazuľky a nezaujímavo. Predovšetkým, do súťaže sú pozvaní len bývalí wimbledonskí štvrťfinalisti až finalisti. Vďaka tomu počas tréningu na jednom kurte zastihnete hviezdnu, takmer mušketiersku, štvoricu Kodeš, Metreveli, Okker a Newcombe. A že to „starí páni“ ešte vedia pekne odpáliť! Veď je aj za čo. Víťazný pár tejto finančne najnižšie ocenenej súťaže si príde na slušných cca 7 000 euro!
Autor: Gustáv Murín
Viac informácií o Veľkej Británii nájdete na http://www.walkers.sk/velkabritania.php.
