ĽUDIA PERFEKTNEJ KRAJINY (Americký príbeh)

SVETOBEŽKY-obálka
SVETOBEŽKY-obálka

 

V Amerike je možné takmer všetko a hlavne, čokoľvek robia, robia s cieľom perfektného výsledku. Ak majú prísť na schôdzku, tak prídu na minútu presne…

Blížil sa záver nášho spisovateľského pobytu a na návštevu sa ohlásil mecenáš celého programu, multimilionár Francis Greenburger. Stretol som ho na samom začiatku z nás ako prvý. Jedného dňa to totiž muselo prísť. Pred hlavnou budovou nášho dočasného spisovateľského domova, Ledig Housu, zastalo luxusné auto a vyšiel z neho energický krátkovlasý chlapík s laserovým pohľadom. Akurát som šiel do knižnice v hlavnej budove a nemohol som sa mu vyhnúť. Ešte šťastie, že som si večer predtým náhodou listoval v propagačnom materiály tejto spisovateľskej kolónie a tak spoznal  majiteľa veľmi váženej literárnej agentúry i úspešného podnikateľa s nehnuteľnosťami. Predovšetkým však hlavného mecenáša Ledig Housu. No čo už, široko-ďaleko nikoho, tak som k nemu pristúpil, predstavil sa a povedal:

„Vitajte doma, Francis.“

Ocenil to slabým úsmevom. Správal sa nenútene, ústretovo, hoci v tom nebola žiadna srdečnosť. To nebol chlapík, s ktorým by ste si mohli plieskať po pleci, ale ani nafúkaný snob. A teraz sa ponúkol, že s nami strávi ešte posledný večer. Jednu takú večeru sme už v jeho spoločnosti absolvovali a bol to naozajstný zážitok. Veď sme hovorili s niekým, kto pozná knižný priemysel v Spojených štátoch do detailu. A považoval za potrebné sa s nami takto rozlúčiť. Musím povedať, že to na mňa hlboko zapôsobilo. Takýto chlapík si môže dopriať večeru v hoteloch Waldorf-Astoria alebo Ritz a vybaviť pri tom kšeft za pár miliónov. Ale on je naopak ochotný prísť na večeru s bandou nie až tak známych literátov z Európy a venovať im svoj čas. A to 150 kilometrov od jeho pracovne v New Yorku, uprostred lesov a hôr. Dokonca kvôli tomu letel svojím súkromným lietadlom, aby tú našu (a ním financovanú!) večeru stihol.

V ten večer sme mali ešte aj iný program a tak sme večeru posunuli o hodinu skôr. Greenburgerova sekretárka to samozrejme vedela, ale zabudla mu to povedať. Keď sa zjavil medzi dverami, už sme boli aj po dezerte a kávičke. Za pár minút sme mali ísť na akúsi veselicu.

Nedalo sa to zachrániť ani pri veľkom chcení. Silene sme ešte posedeli pri stole, ale Francis bol zjavne dopálený na svoju sekretárku a nechcel nám kaziť večer. Radšej sa hneď zase zdvihol, že si pôjde urobiť večeru sám do Ružového domu, ktorý poblízku vlastnil. Všetci sa tešili na veselicu a akosi si jeho odchod takmer nikto nevšimol. Ale mne to nedalo. Vyšiel som za ním ešte k autu. Mal som dojem, že ide o život tej sekretárky, čo bola vraj nejaká staršia pani.

„Francis,“ hovorím mu, „ľudia robia chyby. Pomýlila sa, poplietla to. To sa stáva.“

Pozrel sa na mňa a smutne pokýval hlavou: „Keby si ty len vedel aké hriešne veľké peniaze ja tej osobe platím za to, aby sa nemýlila.“

Nasadol do auta a odfrčal do tmy. Aj v Amerike sú ľudia omylní, hoci tomu odmietajú uveriť.

Gustáv Murín

 

Ukážka z knihy cestovných príbehov “Komáre v raji” dokončenej vďaka štipendiu Fondu na podporu umenia.

FPU logo
FPU logo

Podobné články

August, 21., 1968 v Amerike

Celú noc prelietavali nad nami lietadlá. Mal som necelých desať rokov a žiadnu potuchu o politike, ale vedel som, že niečo nie je v poriadku.

Americký 1. máj

Začalo „to“ vo výťahu v banke, kde nám mali otvoriť osobné účty. Zasekli sme sa. Naša patrónka Mary vyhlásila, že sa to stáva len výnimočne. Cestou

Amusement Park, Albany

Čo viem o bazénoch (Americký príbeh)

Znakom prosperity krajiny i úspechu jednotlivca je mať vlastný bazén. V Spojených štátoch takmer nie je dom, aby tam nejaký bazén nebol. Lietadlo, ktoré pristáva pri niektorom