Viete, keď vám Univerzita horko-ťažko zaplatí poplatok a letenku na vedeckú konferenciu a ubytovanie si už musíte hradiť z vlastného vrecka, tak veľmi nevyskakujete. Medzi našincami v Amerike sa tomu hovorí „čípák“ – od slova „cheap“ (lacný), ktoré sa vyslovuje „číp“. Takže ako „čípák“ som, hanba-nehanba, s pomocou amerických známych našiel v Denveri najlacnejší hotel blízko miesta konferencie, ktorá sa konala pre zmenu v najdrahšom hoteli široko ďaleko. A to kam ma viezol mikrobus z letiska ani nebol hotel, volali to hostel. Šofér to dobre vedel a tak najskôr porozvážal po hoteloch všetkých ostatných (vrátane niekoľkých mojich zahraničných kolegov) a potom sa odhodlal zaviesť ma pustou uličkou k nízkej budove s nápisom „Práčovňa“. Tam ma vyložil a poprial všetko naj. No, veľmi to nepomohlo, lebo som nenašiel RECEPCIU toho akože-hotela. Tak som sa šiel opýtať do tej veľkej práčovne a zistil, že hostia sa na noc prihlasujú pri tom istom okienku ako sa odovzdáva špinavá bielizeň – skvelý začiatok.

Len čo som sa zapísal a ubytoval, už niekto klope na dvere. Za nimi stál veľmi starý, vráskavý pán – správca hostelu.

„Vitajte, som rád, že tu máme opäť niekoho z Českej republiky!“

„Ale ja nie som z Českej republiky.“

„Ale pána Radka Johna iste poznáte. Býval tu takmer mesiac.“

To ma upokojilo. Keď bývam v hosteli, kde vydržal mesiac aj Radek John; autor niekoľkých úspešných kníh, filmov a publicistická hviezda televízie Nova; nemôžem sa považovať za chudáka. Ibaže by aj Radek John bol za čípáka. Veď má pravzory v celom zástupe „batůžkářů“, čo by radi obišli zemeguľu za „pěťák“ a najradšej zadarmo. Takže som bol na chvíľu naozaj nechtiac vedecký „batůžkář“…

Gustáv Murín