V Spojených štátoch je strava nesmierne lacná a kto iný by ju mohol vedieť vychutnávať, ak nie obyvatelia kedysi slávneho mestečka? Ale prechádzka miestnym „downtown-om“, čiže stredom mesta, už má inú príchuť. Vlastne skoro všetky „downtown-y“ malých amerických miest vyzerajú ako opustené kulisy hollywoodskej kovbojky. Jediná ulica, kde sa len fasády budov tvária honosne, sa volá buď „Main street“, čiže Hlavná, alebo „Broadway“, teda Široká. Široká preto, že konské povozy (aby vôbec prešli blatistými koľajami) vyjazdili do šírky kedysi stredom mesta skutočné autostrády. Boonvillská „Main street“ umiera postojačky. Výklady viacerých obchodov sú prázdne, celé budovy opustené. A to stále ešte nie je také zlé ako inde.
Počet obyvateľov oklahomského mestečka Shamrock napríklad klesol za polstoročie z 30 000 obyvateľov na necelých 100. A výsledky sčítania ľudu ukazujú, že na prelome storočí nastalo veľké sťahovanie z vidieka do predmestí amerických veľkomiest. Sedem štátov „Veľkých plání“, čiže prérií premenených na farmársku pôdu, stratilo za posledné desaťročie minulého storočia do 200 000 vidieckych usadlostí. Ako vyhlásila demografička Martha F. Riche: „Amerika sa takto ľahko môže stať nekonečným reťazcom supermarketov obklopených anonymnými obytnými predmestskými komplexmi“.
Komu to hrajú?
Nárast supermarketových sietí vyvoláva navyše efekt, ktorý čoskoro postihne aj nás. Ako hovorí miestna obyvateľka 58-ročná sestra Mary Elizabeth „hypermarketovému šialenstvu malé obchody na Main street nemôžu konkurovať“. A to ani akciami typu „bag sale“. To si za päť dolárov môžete napchať plné vrece vyloženého textilného tovaru. Ale nikto sa na ten zázrak netlačí. Na druhej strane, ak si chcete nechať urobiť napríklad fotografiu na vodičský preukaz (ten by vám tu ale urobili automaticky pri jeho požiadaní), alebo na pas (o ktorý zasa väčšina Američanov nejaví záujem), tak v najrozšírenejšej sieti supermarketov Wal Mart zaplatíte v prepočte na ich príjmy okolo desať korún za posedenie vo foto-štúdiu, ktorého výsledkom je 11 veľkých fotografií rôznych formátov a 38 (slovom tridsaťosem) malých fotografií. Dokopy máte teda 49 portrétov od takého, čo si môžete povesiť na stenu hneď vedľa fotografie prezidenta, až po tie najpoužívanejšie, ktoré aj tak do konca života nemáte ako minúť. A navrch ešte dostanete disketu a na nej svoj vybraný portrét (keďže vám samozrejme ponúknu viacero variant) ako pozadie na obrazovku vášho osobného počítača! Ani tri autá (najinzerovanejší artikel Ameriky) rodina Mary Elizabeth nekúpila v Boonville, ale v blízkom meste Columbia. Nehovoriac o obrovskej motorke BMW jej manžela Huberta (narodeninový darček) a Harley Davidson (kúpenej „len tak“). A to sa nejedná o nejakú mafiánsku rodinu, Bert je farmaceutom na penzii a jeho žena dosluhuje posledné roky vo firme na elektrické rozvody. Z ich televíznej obrazovky sa valí nekonečný prúd reklám o obrovských zľavách, či dokonca vyplatení odmeny na ruku, ak si v hypermarkete kúpite niečo väčšie v rámci jarného výpredaja. Zľavy sú také ohromujúce, že máte pocit, že nastáva koniec sveta. Reklama v televízii je naschvál vysielaná so zvýšeným zvukom, aby vás tie úžasné správy neminuli, keby ste náhodou pri televíznom programe zaspali. Jasavé tóny reklamných popevkov vás tak dostihnú všade. No veď áno, aj na Titanicu hrala kapela do poslednej chvíle…
Paláce z papiera
Amerika vyľudňovanie mestečiek už raz zažila. Niekoľko vĺn hľadačov zlata, diamantov, alebo jednoducho šťastnej budúcnosti dokázalo v priebehu týždňov založiť mestečko, roky v ňom po sebe strieľať a vešať tých slabších, aby ho rovnako rýchlo opustili. Zvyšky sú dnes považované za Mestá duchov (Ghost City) a niektoré (ako Shakespeare Ghost Town, pôvodne ale Ralston City alebo tiež Burro Mines) boli premenené na turistické atrakcie. Rozdiel je ale v tom, že akokoľvek ľahkovážni boli dobyvatelia Divokého Západu, svoje obydlia predsa len stavali zo solídnych skál a tehál. Súčasný trend je stavať rýchlo a (relatívne) lacno, takže v drvivej väčšine ide o papierové domy (tzv. plasters), kde je aj kameninová podsada falošná. Preto nielen hurikány, ale aj slabšia víchrica dokáže narobiť škody, ktoré by sa na starých osídleniach nemohli podpísať tak katastrofálne. Kým naše domy sú tradične viacgeneračné, súčasný Američan nepočíta s tým, že by jeho deti bývali v tom istom dome a ani len v tom istom štáte. Pohyb za prácou aj na druhý koniec kontinentu je takou samozrejmosťou, že i manželia dokážu bývať v pracovnom týždni tristo kilometrov od seba a vidieť sa len cez víkendy. Po takýchto instantných, papierových mestečkách nebude mať, čo zostať…
Ukážkou takého papierového paláca nás previedla príbuzná profesora Roberta M. Davisa, ktorý ma do Boonville zaviedol. Už aj u nás začína tento „developerský“ systém, kedy stavebná firma zakúpi pozemok, vybuduje inžinierske siete a ulice s osvetlením, kde potom predáva niekoľkonásobne drahšie stavebné parcely. Na jednej z nich stojí práve dostavovaný dom Davisovcov, ktorý mal byť najväčším v Boonville. Len okien má osemdesiat. Na moju otázku koľko má dverí, táto žena v domácnosti (manžel Matt Davis je automechanik) len pokrčila plecami – ešte nemali čas ich spočítať. Zato nám ukázala betónový kryt proti tornádam v prízemí. Americký sen však nie vždy vychádza. Aj tento nakoniec skončil predajom rozostavanej stavby.
Američania po celom svete, celý svet v Amerike
Svet je malý. Keď som ako prvý Slovák navštívil miestne turistické centrum v Boonville, jeho jediná zamestnankyňa sa práve na druhý deň chystala na svoju prvú (desať rokov plánovanú!) cestu za príbuznými do Čiech.
Ak niekto vyčíta Američanom, že sa veľmi nezaujímajú o okolitý svet, mal by vedieť, že ho majú takmer celý doma. Z európsky znejúcich miest a mestečiek sme na našej trase narazili okrem Glasgowa aj na Dresden, Metz, Petersburg, Lisbon, Versailles, Windsor, Warszaw… Nemohli sme preto na ceste späť obísť Prague, známe centrum českej komunity. Nič české sme tam však nenašli. Mestečko pripomínajúce rozostavanú Dedinku mládeže má jedinú krčmu zvanú „Last chance“. V tejto „Poslednej šanci“ by rodeného Čecha však asi šľak trafil pri zistení, že jediným pivom, čo tu čapujú, je americká napodobenina Budvaru zvaná Budweiser. Našou poslednou šancou stretnúť na výlete do stredu Ameriky niečo výnimočné však bol typicky americký unikát – McDonald´s. Ako tvrdí filmový lovec krokodílov Paul „Dundee“ Hogan ten nájdete kdekoľvek, aj na pustej púšti, len treba pozrieť za najbližší kopec. Ale tento medzi Dale a Oklahoma City je najväčší na svete! Tvorí mohutný presklený oblúk klenúci sa nad šesťprúdovou diaľnicou číslo 40. Nič sme si tam však nedali, spomienka na domácu boonvillskú stravu bola ešte príliš čerstvá…
Autor: Gustáv Murín
