S Dr. Ketutu Suardanom

V rozhovore s Dr. Ketutu Suardanom

Mekka zahraničných umelcov

   Prečo každý vie o ostrove Bali, hoci len malé percento z našincov ho navštívilo? To samo je otázkou na podrobnú úvahu. Ale aby toho nebolo dosť, uprostred tohto ostrova leží mestečko Ubud, ktoré na prvý pohľad nemá viac, či menej z prírodných krás, než iné inde na Bali a navyše tu nie je more. Tak čím to je, že práve toto miesto priťahuje už desaťročia umelcov z celého sveta? Na to som sa pri novinárskej osobnej návšteve opýtal miestneho rodáka, mecenáša umenia a spoluzakladateľa zmieneného festivalu Dr. Ketuta Suardana. Je navyše aj autorom kníh „Teológia turizmu“ a „Duchovný turizmus“, ktoré sa týmto fenoménom zaoberajú. Začínal s galériou, čo bol dobrý obchod v 70-90. rokoch, sám je zberateľom originálneho indonézskeho umenia. S jeho austrálskou manželkou Janet DeNeefe vlastnia niekoľko reštaurácií. V jednej z nich, s nádhernou terasou s výhľadom na tropický les, sme spolu s mojím slovenským kolegom a piatimi americkými novinárkami obedovali. Mimochodom, na 15 000 obyvateľov je tu hlavne kvôli cudzincom takmer 500 reštaurácií a barov. A čo sem cudzincov priťahuje? Dr. Suardana to vysvetľuje spiritualitou tohto miesta. Tá ohromí každého návštevníka ostrova. V živote som nevidel pokope toľko chrámov, sú ich doslova tisíce. V každej, aj tej najzapadnutejšej, dedinke nájdete jeden (rodinný, či klanový) na 50-100 metrov hlavnej cesty okrem hlavných troch (Brahmu, Šivu a Višnu) pre celú dedinu. Všetky sú nádherne zdobené sochami, takže toto umenie tu funguje už stáročia. Sú udržiavané a obrady uzmierenia zlých duchov a obete dobrým duchom sa tu konajú denne. Navrch má Ubud povesť centra miestneho liečiteľstva. Veď preklad názvu tohto mestečka v balijskom jazyku je „medicína“. Už stáročia sú tu sústredení svetoznámi ľudoví liečitelia, na čo sa dnes nabaľujú rôzne masážne centrá, exotické kúpele v kvetoch, kurzy jogy a meditácie, organické kaviarne a veľa hudobných a výtvarných tvorivých dielní. To všetko by tu nevzniklo, keby neprišli turisti a tí by neprišli, keby sem v 60. rokoch neprišli hippies. A tí by sem neprišli, keby Bali nebolo rajom na zemi aj pre prostý fakt, že tu vyžijete veľmi spokojne na európske či americké pomery za veľmi malé peniaze. Samozrejme, ak ste hippies. Tí tu navyše nadviazali na odkaz svätého muža z Indie, Rsi Markandya. Ortodoxní hippies totiž najskôr objavili Indiu, kde však podmienky podnebia, hygieny a otrasnej pouličnej biedy vyhnali tých schopnejších po stopách tohto svätého muža až do mestečka Ubud a k miestnej rieke Champuan, kde vraj našiel ideálne miesto na meditovanie. Ak tu teda ešte v roku 1930 prevažovalo poľnohospodárstvo (ale už to bolo známe miesto spirituality) a okolo roku 1960 miesto objavili hippies, tak od roku 1980 už tu začala regulárna turistika. Mestečko Ubud sa tak stalo povestným centrom umenia nielen pre Bali, čo je pochopiteľné pri výtvarnom a hudobnom umení. Ale nenájdete tu jediné kníhkupectvo, veď niektorí obyvatelia stále ešte nevedia čítať a písať. Tak prečo práve tu zakladať literárny festival? Aj to mi Dr. Suardana to vysvetlil.

 

Peklo v raji

   Teroristi dobre vedia, že najkrehkejším globálnym priemyslom je ten turistický. Veď je založený na niekedy málo logických sympatiách a hlavne umelo vyvolaných ilúziách, že napríklad táto pláž, či bazén sú krajšie než tie druhé. Stačili dva útoky na turistov v Tunise v prvom polroku 2015 a celý tento biznis je v danej krajine v ruinách. To zasahuje následne desaťtisíce miestnych pracovníkov i drobných obchodníkov. Krajina sa izoluje a prepadá do špirály beznádeje a chaosu. A presne to bol plán fanatikov z regionálnej islamskej organizácie Jemaah Islamiyah (JI), napojenej na teroristickú sieť Al-Káida. Tí krvavo udreli na Bali v októbri 2002. Prvá explózia sa ozvala v noci pri honorárnom konzuláte USA, našťastie bez škôd. Dva silné výbuchy však vzápätí otriasli zábavnou štvrťou Kuta. Zvlášť ničivý bol výbuch nálože umiestnenej v automobile pred turistami obľúbeným nočným klubom Sari. Dokopy zahynulo 202 ľudí, väčšinou zahraničných turistov, zranených bolo ďalších asi 300 ľudí. Atentátnikov odhalili tak, že v ohorenom vraku auta, ktoré nieslo trhavinu, našli kovový štítok s číslom motora. Bolo z požičovne a rýchlo sa vďaka tomu zistilo, komu bolo požičané. Samotný útok spáchalo osemčlenné komando, za účasť na atentátoch bolo uväznených 33 osôb. Zatýkanie začalo hneď v novembri roku 2002, prvý proces začal v máji 2003 a v ňom bol odsúdený „usmievavý terorista“, mechanik Amrozi bin Nurhasyim, ktorý nakúpil tonu chemických produktov na výrobu trhaviny. Padli tri tresty smrti. Všetci traja muži sa pred popravou k činu hrdo priznali.

Ako však vrátiť dôveru turistov v takto ťažko zasiahnutý pôvodne rajský ostrov? Tu treba vyzdvihnúť iniciatívu balijsko-austrálskeho manželského páru Ketuta Suardana a Janet DeNeefe. Nečakali na oficiálne opatrenia, sami sa chopili iniciatívy. Vedeli, že ak sa na ostrov vrátia umelci, ktorých diela oslovujú zástupy v ich domácich krajinách, vrátia sa aj turisti. A tak založili literárny festival „UBUD – Spisovatelia a čitatelia“, ktorý v minulom roku oslávil svoj 12. ročník. A nespokojili sa s málom, za tie roky vybudovali multikultúrne podujatie s pozoruhodne pestrým programom a ohromujúcim zázemím. Minulý rok pozvali 165 popredných svetových spisovateľov, umelcov a mysliteľov, ktorým partnermi bolo 60 indonézskych autorov. Tí všetci vystúpili behom piatich dní dokopy na 241 akciách na 50 miestach za účasti 30 620 divákov (!), hoci program je hlavne v angličtine. Jeho súčasťou sú nielen literárne stretnutia, ale aj hudobné koncerty, premietanie zahraničných filmov, či seansy jogy. Je to zároveň príležitosť na krsty nových kníh s medzinárodným zameraním. V danom ročníku bolo aj dvanásť tvorivých dielní (vrátane „Jogy pre spisovateľov“) s poplatkami od 15 do 46 eur, pre Indonézanov je poplatok polovičný. Organizátori rozlišujú programy pre deti, tínedžerov a verejnosť. Niektoré sú zadarmo, iné platené. Napríklad si môžete zaplatiť 67 eur za účasť na obede s dcérou nositeľa Nobelovej ceny Desmonda Tutu, alebo byť súčasťou opulentného obeda s prominentnými zahraničnými literátmi za 126 eur. Katalóg festivalu vo forme špičkového life-stylového časopisu má 80 strán, hlavných partnerov festivalu je 30, ďalších zahraničných 35, mediálnych 15, ubytovacích 8 a ďalších „priateľov festivalu“ je ešte 34 vrátane Goethe inštitútu a Quatarských aeroliniek. Nemožno sa čudovať, že festival je už aj v základnej ponuke niektorých cestovných kancelárií. To, čo dokázali Ketuta a Janet s literárnym festivalom (a k tomu vychovať dve dcéry a dvoch synov!) je priam zázrak, ale tým to nekončí! Založili dva ďalšie: v máji organizujú festival pre začínajúcich autorov a v júni festival gastronómie, kde pozývajú šéfkuchárov z celého sveta (je to tiež prehliadka špecialít a korenín)! Toto všetko postupne maže spomienky na krvavé teroristické útoky a ubezpečuje nás, že iniciatíva zapálených jedincov prekoná všetko zlo.

 

Dobrá správa svetu

   Už dávnejšie som v eseji „Slovo a moc“ dokazoval, že spisovatelia sa nemajú pliesť do politiky, pretože v nej pričasto morálne zlyhávajú. Naopak ich výnimočnou, nezastupiteľnou úlohou je to, že svojimi textami odhaľujú falošné ospravedlnenia zla a usvedčujú ich aktérov z klamstva a dvojtvárnosti. To platí aj na globálny terorizmus. A ak toto slovo proti zlu má kto počúvať v takej hojnosti vnemov a myšlienok ako na literárnom festivale „Spisovatelia a čitatelia“ v balijskom mestečku Ubud, nie je to s tou literatúrou vôbec zlé. Práve naopak…

 

Pôvodná reportáž G. Murína publikovaná v Sloveských pohľadoch č. 3/2016

Gustáv Murín