O nakupovaní
V Španielsku už desaťročia poznajú zákaznícky šport – zľavy a akcie. Preto sú tu niekedy také veľké, že máte pocit akoby sa blížil koniec sveta. Začiatkom roku prebieha vlna „rebajas“ a „ofertas“. „Rebaja“ znamená zľavu a „oferta“ ponuku. V januári sa vám tak môže stať, že jeden týždeň kúpite kilo krásnych balených jabĺk, o týždeň v inom obchode dve kilá tých istých ale nebalených o tretinu lacnejších a o pár dní tie isté dve kilá za menej ako polovicu. Ale zľavy nie sú nič oproti skutočnému ošiaľu zvanému „ofertas“. Oferta je niečo, čo charakterizovala miestna tlač ako „snaha prispôsobiť ofertu dopytu, v skutočnosti však veľkosklady prispôsobujú dopyt oferte“. Je to tak a výsledok je skutočne dramatický. V hypermarkete Continent spustili akciu s názvom „3×2“, čo je skratka pre možnosť kúpiť dve veci a dostať tri. Počas výpredajov prúdy áut k supermarketom riadia len s veľkým úsilím policajné hliadky. Z brán „hipermerkada“ zase vychádzali prúdy zákazníkov, ktorí pred sebou tlačia preplnené nákupné vagóny (vzhľadom k rozmerom to totiž vozíkmi naozaj nejde nazvať).
Výstižne to všetko charakterizuje názov iného veľkoobchodu „Más y más“, čo znamená „Viac a viac“. Pritom takýto nával dokázalo pred mojimi očami zvládnuť päťdesiat mladých, vyberane príťažlivých a upravených pokladníčok pri kódovacích pokladniach dokonca s úsmevom! Nebolo neobvyklé, ak zákazníka upozornili, že si zabudol zobrať tretí kus vybraného tovaru zadarmo. Bolo samozrejmé, že pomáhali zákazníkom ukladať nákup. A nespozoroval som pritom žiadnu nervozitu, keď si zákazník prehliadal dlhočizný zoznam na účte a reklamoval napríklad zle účtovaný balíček zápaliek (?!)… Neveril som vlastným očiam, ale táto reklamácia (hoci zákazník sa vrátil k pokladni už takmer od auta) bola prijatá s ospravedlňujúcim úsmevom.
Zámky, ploty a zlodeji
Po roku 1989 u nás prudko vzrástla organizovaná kriminalita. V Španielsku je už dávnejšie a tak hneď prvé, čo vám tu udrie do očí sú – dvere. Kovové zárubne, kovové dvere a zámok tvorí taká masívna železná závora, že by sa s ňou dalo úspešne rozbíjať orechy. U dverí na ulicu býva zvykom chrániť sa bránkou pred malou záhradkou, či „patiom“ a v dome dvoma kovovými dverami osadenými v krátkej vzdialenosti za sebou (takže priestor medzi nimi sa dá ťažko nazvať predsieňou). Väčšinou sú tak „zle“ urobené, že sa bez zamknutia fakticky nedajú zavrieť (ostali by totiž pootvorené). Mreže sú na všetkých prízemných oknách, ale videl som zamrežované okná aj na piatom, či šiestom poschodí veľkých činžiakových domov. V novej radovej zástavbe je zvykom ohradiť kolóniu domčekov (majú spoločný názov ako napríklad „Hacienda el Carmen“), alebo dokonca krásnych víl (napr. „Colonia Blanca“) vysokým múrom. Tieto uzavreté obytné štvrte sú permanentne strážené a vchádza sa do nich len automatickými bránami, ktoré sú pod kontrolou. V pláne novo budovanej atraktívnej štvrti je táto ochrana označená ako „Sistema de Seguridad perimetral“. Poplachové zariadenie je aj na takto chránených domoch bežné. Ale ani tí najchudobnejší sa na okrasné ploty nášho typu nespoliehajú. Videl som tu kurióznu usadlosť umiestnenú v tesnej blízkosti (vlastne takmer uprostred) križovatky diaľničnej prímestskej autostrády. Jednu tretinu plotu tým ušetrili, pretože ich kryje diaľničné oplotenie. A druhé dve tretiny, tých cca 60 metrov tvoril obrovský kaktusový živý plot vo výške dvoch až troch metrov! Tomu sa už povie „sistema seguridad“!
(pokračovanie)
Viac informácií o Španielsku nájdete na http://www.walkers.sk/spanielsko.php.
