Montreal

Pre Európana je Montreal ideálnou bránou do Kanady – krajiny, do ktorej by sa Slovensko zmestilo 203 krát. Jednak tým, že je asi najeurópskejším kanadským veľkomestom, ale aj preto, že okamžite navodí atmosféru multikulturálnosti a multietnicity. Prekladateľ a diplomat Émile Martel, s ktorým obedujeme vo skvelej reštaurácii na hlavnej ulici starého centra Montrealu, si myslí, že práve v tej rozdielnosti je sila a jedinečnosť tejto krajiny. A ako prezident Quebeckého PEN Centra (existuje aj anglicky hovoriace PEN Centrum Canada) to sám dokazuje na svojom synovi Yann-ovi. Doniesol ako darček synov úžasný román „Plavba s tigrom“ preložený do 33 jazykov vrátane slovenčiny. Je o indickom chlapcovi, ktorý sa s rodinou (a celým zverincom) plaví do emigrácie v Kanade a po stroskotaní prežije sám s bengálskym tigrom na záchrannom člne takmer trištvrte roku. Pravdupovediac, takýto transoceánsky príbeh môže napísať naozaj asi len Kanaďan.

Kanada

Ottawa

 

Symbolicky na pol ceste medzi Montrealom a Torontom leží hlavné mesto Ottawa. Neuprie však už anglické korene – v prvom rade parlamentom, ktorý ten londýnsky kopíruje vrátane okázalej zvonice. Ale napríklad aj tým, že tu vládne britský puritanizmus prenasledujúci dôsledne všetko poživačné a spontánne. Skrátka, v Ottawe si nezafajčíte už takmer nikde. Stačí ale prejsť cez most do „mestečka“ Gatineau (veľkosti polovičnej Bratislavy) v provincii Quebeck, a ľudská slabosť sa opäť stane šarmantnou a akceptovateľnou súčasťou života. Samotná Ottawa ponúka príjemnú pešiu zónu okolo ByWard Market s možnosťou posedenia vonku pred reštauráciami a barmi. Vodný kanál dáva v zime možnosť zakorčuľovať si na niekoľkokilometrovej dráhe. Múzeum civilizácií je celoročným miestom pre poznanie minulosti tejto krajiny v úžasne živom prevedení — niektoré remeslá a povolania totiž predstavujú živí figuranti, vzdelaní v histórii. Najskôr prejdete rôznymi typmi indiánskych (ale vlastne aboriginských, či ešte lepšie inuitských) obydlí vrátane kmeňa Iroquoianov, ktorí žili v dlhých spoločných domoch, pričom základom spoločenstva boli – ženy. Najstaršie z nich určovali kto bude v kmeňovej rade a samé radili v najdôležitejších otázkach. Vďaka dokonalej animácii k vám prehovorí aj indiánsky náčelník v životnej veľkosti. Okrem toho tu nájdete stále výstavy nábytku z 18. a 19. storočia, drevorezbárskeho náradia a arktických výprav. Navrch ešte aj rozsiahly Park dobrodružstiev sveta. Rekreačné stredisko „Mont Cascades“ za mestom dáva tiež šancu na zábavu i šport až dve ročné obdobia — v zime ako zjazdovka, v lete ako stredisko obrích tobogánov. Multikulturálnosti a multietnicite nemôžeme uniknúť ani hlavnom meste krajiny. Veď tu sídliaca generálna guvernérka sa narodila na Haiti. Mimochodom, tiež má vo zvyku vyzývať hlavy iných štátov, aby počas oficiálnej návštevy zasadili v parku jej rezidencie nejaký strom. Ten park je verejne prístupný a tak sa každý môže presvedčiť, že strom zasadený bývalým slovenským prezidentom Rudolfom Schusterom (a bývalým Veľvyslancom SR v tejto zemi) stojí hneď za vstupnou bránou. Mimochodom, okolo rezidencie vedie cesta s najhorším povrchom na západnej pologuli a mnohé naše okresné mestečko má lepšie komunikácie. Dôvod je prostý — rezidencia je vo štvrti honosných domov, pred ktorými vás vítajú prežraté mačky ušľachtilých rás. Príliš dobre udržiavaná cestná komunikácia v tejto štvrti plnej zelene by mohla vyvolať protesty proti elitárstvu vyšších vrstiev. Doplácajú na to okrem iného zahraničné zastupiteľstvá, ktoré tu sídlia tiež. Medzi nimi aj naše Veľvyslanectvo. Málokto z našincov sa dostane na kanadskú strednú školu, aby mal možnosť porozprávať sa so študentmi maturitného ročníka. Ja som dostal pozvanie predstaviť Slovensko na katolíckej strednej školy Immaculata High School. Pri podobnej besede pred pár rokmi v Banskej Štiavnici sa prítomný americký básnik Robert Davis úprimne nadchýnal otázkami študentov, ktoré mierili k samej podstate života a literatúry ako jeho večne sa meniaceho zrkadla. Obávam sa však, že sa veľmi rýchlo vyrovnáme s Kanadou v tom, že miestni študenti prakticky nečítajú a o obecné otázky sa na prvý (a ani druhý) pohľad nezaujímajú.

Toronto

Dlhá cesta ďalej na juh do Toronta, dáva šancu na ďalšie cestovateľské ochutnávky. Perfektná diaľnica, ktorá sa zarezáva do každej nerovnosti zvlnenej krajiny nám pripomenie, že táto časť Kanady leží na veľkej skalnej platni tiahnúcej sa stovky kilometrov už pár metrov pod povrchom. Kde nie je skala, tam sú bažiny. Kde nie sú bažiny, kraľuje les a pastviny. Občas sa mihne farma a dobytok okolo nej. Kanaďania sú hrdí na to, že ich fast-foody popri diaľnici typu Tim Hortons alebo Harvey´s sú iné, než tie americké. Princíp je však rovnaký vrátane pozoruhodného nápisu na dverách Tim Hortons hlásajúceho „Food Alergy Alert“ – tým má byť zákazník včas varovaný, že predávané potraviny mohli prísť do styku s arašidmi, inými orechmi a alergénmi obecne. Možno práve preto tu obsluhuje nebezpečne pohotová zostava dám v dôchodkovom veku. Toronto vás privíta šestnásťprúdovými diaľničnými privádzačmi, ktoré sa aj tak v rannej a poobednej špičke katastrofálne zaplnia. Toto mesto je až tak americké, že pripomína to najhoršie z Los Angeles. Na taxíkoch je vzadu varovné oranžové svetlo s nápisom „Ak svieti, volajte políciu“. Ide o opatrenie proti kriminalite, ktorá tu dosahuje nezvyklo americké rozmery. Práve počas nášho pobytu polícia rozbila jeden z početných gangov v centre mesta.

Toto mesto má aj jeden unikát – najdlhšiu ulicu na svete. Je to slávna Yonge Street, ktorá prechádza centrom mesta, aby za jeho hranicami pokračovala ešte takmer tisícpäťsto kilometrov ako cesta. Na tejto ulici nájdeme aj slávnu Hokejovú sieň slávy a to len vďaka tomu, že nás na ňu upozorní náš verný sprievodca Ladislav Babčan. Uprostred mrakodrapov je totiž táto skromne učupená, šedá budova v pseudo-rímskom štýle ľahko prehliadnuteľná. Na samom začiatku slávnej sídli redakcia slávneho denníka Toronto Star. Navštívili sme ju na pozvanie Haroona Siddiqui, ktorý tu má ako dlhoročný a známy novinár významné postavenie. Z jeho luxusnej pracovne (väčšina redaktorov a reportérov sa tlačí v obrovskej redakčnej hale) je výhľad na jedno z Veľkých jazier – Ontárijské. Mimochodom, náš hostiteľ je aj prezidentom PEN Centra Canada, a je známy novinár pakistanského pôvodu. Kanadská multietnicita v praxi.

Autor: Gustáv Murín

Hemingway bar