Nepál

Duša, rovnako ako telo potrebuje pravidelnú údržbu a raz za čas si dopriať veľký, očistný kúpeľ. O to viac duša človeka žijúceho v konzumnej západnej civilizácii. Tešil som sa na splnenie môjho sna – cestu do Číny, Tibetu, Nepálu a Indie. Predstavoval som si ju ako očistec mojej zmaterializovanej duše, čas dobýjania energie, odlupovania nánosov našej kultúry vecí. Takmer mesačná expedícia Bubo z Pekingu cez Si – An, Čeng – Tu, tibetskú Lhásu, kláštory Drepung, Ganden, druhé najväčšie mesto Tibetu Šiace s kláštorom Tašilhümpo, nepálske perly Bháktapur, Bodnath, Pašupatinah, Kátmándú, Budhovo rodisko Lumbini a cez indické mestá Górakpúr, Varanásí, Agra, Tádž Mahál po Dillí, dávala oprávnený predpoklad, že miesta vzniku a rozkvetu budhizmu a hinduizmu pohladia dušu Európana z neznámeho Slovenska.

Krajiny Konfúcia sme sa dotkli v Pekingu. Hlavné mesto Číny nás ohúrilo modernou výstavbou, diaľničnými diagonálami a okruhmi, modernými bulvármi, obchodnými domami a športoviskami o ktorých sa nám v Európe a na Slovensku ani nesníva. Podobné sme videli aj v niekdajšom hlavnom meste Číny Si – Ane či v Čeng – Tu. Bicykle a rikše sú už len turistickou atrakciou, ulice ovládli autá a motorky svetových značiek, predovšetkým japonských, napriek historickej čínsko – japonskej nenávisti. Kult Mao – Ce- Tunga je zabudnutý, jediný jeho portrét sme videli na bráne  z dynastie Ming na námestí Nebeského pokoja, kde Mao 1. októbra 1949 vyhlásil Čínsku ľudovú republiku.  Boli sme v krajine v predvečer osláv šesťdesiateho výročia vzniku republiky a tak sa všade maľovalo a čistilo.  Čistota na nás v Číne azda zapôsobila najviac. Dokonca v štvrtiach chudobnejších, ktorí obývajú tradičné čínske hutongy, bola metla najpoužívanejším nástrojom a zametač pravdepodobne najviditeľnejšou profesiou. Televízne obrazovky ovládajú správy, zábavné programy, bojové filmy a najmä reklamy. Rovnaké ako u nás. Globalizácia postupne premieňa Číňana nielen na lídra svetových výrobcov, ale čoraz viac aj spotrebiteľov.

Terakotoví bojovníci, Čína