V rámci projektu „Slováci a svet“  predstavujeme vynikajúce osobnosti slovenského pôvodu, ktoré sa presadili vo svete vedy. Dnes je to Prof. Dr. Ivan Lefkovits, PhD., (Prešov, 1937). Ako dieťa bol obeťou neľudského fašistického režimu. Spolu s rodinou sa dostal do posledného transportu zo Slovenska. Ústav pamäti národa opisuje ich rodinnú anabázu takto: „Jeho otec bol uznávaným zubárom, mama lekárnička, preto dostali výnimku ako tzv. hospodársky dôležití Židia. Tým však boli stále na očiach a nemohli pre svoju záchranu urobiť nič. Pokúsili sa prejsť do Budapešti, no bolo po nich vyhlásené pátranie. Malý Ivan bol päť týždňov v ústave pre hluchonemých, kde musel hrať nepočujúceho. Dali sa pokrstiť, no ani to nepomohlo. Mama ho aj s bratom zaviedla do sirotinca, kde mohli byť v bezpečí, ale starší brat Pavol ho naviedol na útek. V tom čase sa musela skrývať už aj ich matka. Dostali sa do druhého sirotinca, ktorý bol onedlho zbombardovaný. Deti odišli na Liptov k známemu, kde ich ale čoskoro spoznali susedia. Neistota a skrývanie sa pokračovalo. Onedlho ich vysnorili a ich púť smrti sa začala. Najprv Osvienčim, potom Ravensbrück, a na koniec Bergen-Belsen. Hrôza sa v každom z nich viac a viac stupňovala. Potom prišla pomoc od Angličanov…“

Po vojne Ivan Lefkovits absolvoval štúdium v Prahe. Po odchode do nemeckého Frankfurtu nad Mohanom sa začal venovať imunológii. Dostal sa do tímu dánskeho vedca Nielsa Jerneho, svetoznámeho imunológa, neskoršieho nositeľa Nobelovej ceny za medicínu, ktorý si ho vybral na vybudovanie Imunologického inštitútu v Bazileji (Basel Institute for Immunology) vo Švajčiarsku. Od roku 1970 práve tam prof. Letkovits spolu so svojim tímom realizoval základný výskum genetických a biochemických pravidiel funkcie zdravého imunitného systému a príčin, ktoré spôsobujú ochorenia. V tomto ústave v priebehu vyše troch desaťročí pracovalo vo výskume viac ako 500 vedeckých pracovníkov takmer z celého sveta. Mnohí z nich prispeli k vytvoreniu dôležitých liekov na báze monoklonálnych protilátok, ktoré sa v praxi využívajú najmä na terapeutické, diagnostické a preventívne účely. V súčasnosti je vo svete k dispozícii 12 takýchto liekov a ďalších 160 je vo vývojovom štádiu.

Žaba, ilustr. V. Murínová

Oblasťou vedeckého bádania prof. Letkovitsa bola klonálna protilátková odpoveď zdravého i chorého organizmu. Objasnením mechanizmu buniek vytvárajúcich monoklonálne protilátky otvoril možnosť účinnej liečby mnohých závažných ochorení, vrátane rakoviny.

Mikroskop, symbol vedy

Mikroskop, symbol vedy

Jeho tím prišiel s prevratnou metódou liečenia chorôb. „Moje prvé kroky vo vede mali s imunológiou len málo spoločného. Na Akadémii vied v Prahe som získal základy, ktoré mi umožnili pracovať v odbore molekulárnej biológie,“ povedal pre Hospodárske noviny Ivan Lefkovits. O vedu prejavoval záujem od školských čias. To, že sa nakoniec stane úspešným imunológom a bude bojovať proti rôznym chorobám, však dlho ani netušil.

Jeho hlavným prínosom bolo vypracovanie metodiky presného rozlíšenia, kvantifikovania a izolovania zdravých i poškodených buniek. V spomínanom ústave pracoval až do roku 2002 – do úspešného zavŕšenia činnosti tejto inštitúcie, korunovanej vytvorením metodológie produkcie monoklonálnych protilátok a tromi Nobelovými cenami z oblasti medicíny.

 

Pripravil: G. Murín