Slovenský geológ v Austrálii

Gustáv Murín
18.november. 2017 00:00
Austrália, Austrália, Slováci a svet
Počet zobrazení: 1 926

Profesor, Dr. Martin Danišík, PhD., rodák z Malaciek (1979), sa dostal ako geochemik, geochronológ a vulkanológ na Curtin University v austrálskom Bentley. Od roku 2010 do roku 2014 pôsobil na Univerzite Waikato v novozélandskom Hamiltone. Danišík ako člen špičkovej skupiny geológov priniesol prekvapujúce poznatky o zirkónoch, ktoré kryštalizovali v zemskom plášti pred desiatkami miliónov rokov. Tento objav môže zmeniť datovanie vývoja našej planéty. Podľa článku v Hospodárskych novinách (5.12.2013) Danišík využíva pokrok v oblasti analytickej techniky: „Ide o tzv. rádiometrické metódy založené na meraní stopových obsahov izotopov v mineráloch veľkých asi ako zrnko piesku či čiastočky prachu“.

Pomocou tejto metódy sa podarilo vyriešiť záhadu nástennej maľby objavenej v neolitickom osídlení Catalhöyük na území dnešného Turecka, ktoré je dôležitou archeologickou lokalitou chránenou organizáciou UNESCO. Maľba z doby cca 6 600 rokov pred naším letopočtom znázorňuje geometrické obrazce a dvojitý trojuholníkový tvar s čiarami a bodkami vychádzajúcimi z jedného z vrcholov. Objaviteľ tejto maľby, britský archeológ James Melaart, považoval geometrické obrazce za plán pôdorysu mesta a trojuholníkový tvar za vybuchujúcu sopku Hasan Dag. To by znamenalo, že ľudia dokázali kresliť mapy a dokumentovať prírodné úkazy viac ako tritisíc rokov predtým, než začali písať. S týmto vysvetlením však nesúhlasili iní archeológovia, podľa ktorých neexistujú žiadne dôkazy o tom, že práve vtedy došlo k výbuchu 130 kilometrov vzdialenej sopky Hasan Dag. Podľa nich boli geometrické obrazce len bežnou grafickou výzdobou miestnosti a bodkovaný dvojitý trojuholník predstavuje kožu z leoparda, ktorá sa vtedy používala ako oblečenie. A práve nález zirkónov v zložení tejto sopky potvrdili Melaartovu teóriu. Nešlo však len o vyriešenie jednej záhady, ale ďalekosiahly prielom v určovaní vývoja našej zeme. Danišík pre HN to komentoval slovami: „Moje dáta okrem iného viac či menej pomohli k lepšiemu chápaniu geologického vývoja v oblastiach, ako sú Západné Karpaty, európske Alpy, Korzika a Sardínia či niektoré časti Číny, a tiež objasnili čas vzniku ložísk železa v Austrálii, ako aj vulkanických aktivít na Novom Zélande, v Kambodži, Turecku, či dokonca na Slovensku.“ Metódu doteraz testujú a zdokonaľujú na Novom Zélande, ktorý je akýmsi prírodným laboratóriom. Predstavuje totiž unikátny katalóg niekoľkých stoviek vulkanických erupcií za posledný milión rokov.

Supervulkány môžu zostať aktívne aj tisícky rokov po tom, čo vybuchli. Slovák Martin Danišík sa preto najnovšie venuje aj výskumu supervulkánu Toba (SME): „Supervulkán zostal aktívny oveľa dlhšie, ako sa predpokladalo, čo má dôsledky na odhadovanie vulkanických hazardov,“ Štúdiu zverejnil časopis Communications Earth & Environment. Danišík má veľmi bohatú publikačnú činnosť s vynikajúcim citačným ohlasom až viac ako 4 400 citácií jeho článkov v prácach iných vedcov.

Viac slovensky na:

https://tech.sme.sk/c/22737799/supervulkany-su-aktivne-aj-tisicky-rokov-po-vybuchu.html

https://hnonline.sk/style/vikend/543768-slovak-ktory-skuma-ako-sopky-zmenili-nasu-zem

https://malacky.sk/malacan-pri-vyznamnom-svetovom-objave/

https://tech.sme.sk/c/6997914/najstarsia-mapa-ma-9-tisic-rokov-jej-vek-potvrdil-aj-slovak.htm

https://vedanadosah.cvtisr.sk/priroda/zem/ruzove-diamanty-sa-na-povrch-zeme-dostali-pri-rozpade-superkontinentu-hovori-studia/