V rámci projektu „Slováci a svet“  predstavujeme vynikajúce osobnosti slovenského pôvodu, ktoré sa presadili aj vo svete vedy. Dnes je to Ivan Getting (18.1. 1912 v New York – 11. októbra 2003 v Coronado, Kalifornia). Málokto vie, že pri zrode prevratného systému GPS stál človek, ktorý mal pôvod na Slovensku. Rodičia Ivana Alexandra Gettinga boli z Bytče a sám mal k Slovensku vrúcny vzťah. Ako chlapec sa zúčastnil súťaže, ktorú vypísal Thomas Alva Edison pre mladých fyzikov a vyhral. V roku 1933 získal bezplatné štúdium na Massachusettskom inštitúte technológie (MIT). Získal aj stáž v anglickom Oxforde, pokračoval na Harvarde v USA. Väčšinu svojho života venoval výskumu a vývoju radarových, navigačných a obranných systémov pre americkú obranu. V roku 1940 už ako riaditeľ MIT vyvinul spolu so svojim tímom radar SCR-584, ktorý pomohol brániť Londýna počas II. svetovej vojny proti nemeckým raketám V-1. Ten umožnil presnejšie zamierenie delostrelectva, takže zo 104 rakiet mieriacom na Londýn v jeden deň bolo 68 zostrelených takto navigovaným delostrelectvom. Bol tiež zvláštnym poradcom ministra vojny Henryho L. Stimsona vo veciach radaru za čo dostal vyznamenanie od amerického prezidenta. Počas kórejskej vojny sa stal zástupcom náčelníka štábu pre vzdušné sily Spojených štátov a v rokoch od 1951 do 1960 bol viceprezidentom pre inžinierstvo a výskum v Raytheonskej spoločnosti, zakladajúcim členom Vedeckého poradného zboru vzdušných síl a predsedal Výboru pre elektroniku. Postupne sa tak vypracoval na vedeckú osobnosť svetového významu.

Vesmír, ilustr. V. Murínová

Ako nadšený propagátor praktického využitia satelitov pre presnú navigáciu stál pri zrode GPS – Global Positioning System. Ten mal pôvodne pomáhať pri navádzaní medzikontinentálnych rakiet, presúvaných po železnici, na cieľ pri zmene východzieho bodu štartu rakety. Na podobnom princípe, ale pri opačnom využití, pomohol vyvinúť námorný systém protivzdušnej obrany presného navádzania. Bol pri vývine vojenských raketových systémov Sparrow III a Hawk, raketách MX a diaľkového supersonického strategického bombardéru B1. Prispel k obrannému štítu  proti útoku cudzích balistických striel dlhého doletu SAGE. Bol aj pri projektovaní špeciálnych rakiet odpaľovaných z ponoriek Polaris. Bol expertom pre vesmírne projekty Mercury a Gemini a mal podiel aj na vývoji vysokovýkonných chemických laserov.

Nezabúdal ani na teoretický výskum vybudovaním 350MeV synchotrónu v MIT Radiation Laboratory. Pre civilné využitie pomohol komerčnej produkcii tranzistorov vo firme Raytheon.

Bol nositeľom 13 vyznamenaní, pričom prezident USA ho vyznamenal už v roku 1948 Medailou za zásluhy. V roku 2011 bol v zozname MIT150 najlepších inovátorov v technike umiestnený na 10. mieste.