Náš fyzik Miroslav Grajcar sa podieľa na výskumoch kvantového počítača za desiatky miliónov dolárov. Dokonalý počítač, ktorý by hravo zvládol akýkoľvek problém, je snom každého technicky čo len trochu zdatného človeka. Väčšina bežných ľudí si úplne vystačí so strojmi, ktoré dostať v obchode už za pár stoviek, maximálne tisícok eur. Výskum v špičkových laboratóriách si však vyžaduje počítače, o ktorých sa radovému používateľovi ani nesníva. “Celé moje pátranie po dokonalom superpočítači sa začalo v nemeckej Jene. Odštartovala ho však istá popredná farmaceutická firma, ktorá sa sťažovala, že jej počítače sú pomalé a nestíhajú. Manažér sa teda logicky spýtal, prečo nekúpia rýchlejšie stroje. Odpoveď bola jednoduchá – tieto nároky by zvládol jedine kvantový počítač a ten zatiaľ jednoducho neexistuje,“ spomína slovenský fyzik Miroslav Grajcar.

ráve hľadanie kvantového počítača je jednou z najväčších výziev súčasnej fyziky. Grajcar sa k nej dostal na Inštitúte pre vyspelé technológie v Jene, kam prišiel v 90. rokoch v rámci Humboldtovho štipendia. “S ponukou na spoluprácu oslovila v roku 2000 náš výskumný tím firma z Kanady. Tam som začal pracovať s kvantovými meraniami,“ vraví Grajcar. Kanadská firma bola pravdepodobne jediná, ktorá sa komerčne zaoberala vývinom kvantového počítača. Prakticky na tom postavila svoj biznis. “Nikto ešte nič podobné neurobil, je to strašne ťažká vec.“

Samozrejme, výskum na špičkovom pracovisku sa nemohol zaobísť bez dostatočnej finančnej podpory. “Pokiaľ ide o peniaze, v Nemecku ani v ostatných západných krajinách s tým nikdy nebol problém. Firma, pre ktorú sme pracovali, dostala peniaze od finančnej skupiny z kalifornského Silicon Valley. Boli to naozaj veľké peniaze – rádovo desiatky miliónov dolárov,“ hovorí Grajcar.

Zostrojením kvantového superpočítača sa teraz zaoberá niekoľko výskumných stredísk na celom svete. “Hľadajú ho vedci v Amerike, Nemecku, Japonsku aj u nás. V Bratislave vzniká pod vedením profesora Vladimíra Bužeka Centrum excelentnosti kvantovej technológie. Podieľa sa na ňom niekoľko inštitúcií – fyzikálny ústav i matematický ústav Slovenskej akadémie vied, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika či Medzinárodné laserové centrum,“ vysvetľuje Grajcar. Centrum združuje už teraz mnoho kvalitných fyzikov. Grajcar tak v pátraní po superpočítači neustále pendluje medzi Bratislavou, Jenou i ďalšími laboratóriami v Japonsku, Spojených štátoch a iných krajinách

Medzičasom sa fyzik Miroslav Grajcar stal profesorom a pôsobí ako kmeňový vedecký pracovník FMFI UK.

 

Zdroj: http://hnonline.sk/svet/c1-34454470-slovak-ktory-patra-po-superpocitaci

Pripravil: G. Murín