Môj dlhoročný projekt vytvorenia databázy najúspešnejších Slovákov a Sloveniek, ktorí sa presadili vo svete (s vlastnými tipmi môžete prispieť cez tento TENTO formulár), našiel v tomto roku 2020 reprezentatívnu prezentačnú platformu v internetovom rádiu InfoVojna. Spolu s jeho zakladateľom, Norbertom Lichtnerom, predstavujeme tie najzaujímavejšie príklady rozdelené podľa profesií. Ako prvých sme si vybrali slovenských športovcov, ktorí neprehliadnuteľne uspeli vo svete. Tu sú príklady:

 

Stan Mikita, vlastným menom Stanislav Guoth (* 20. máj 1940, Sokolče; † 7. augusta 2018, Chicago) bol kanadský hokejista slovenského pôvodu, člen Hokejovej siene slávy. Stan Mikita sa narodil v Sokolčiach na Slovensku (dnes dedina zatopená Liptovskou Marou), ale v roku 1948 ho rodičia poslali za jeho strýkom a tetou do Kanady, kde prijal ich meno Mikita. Vyrastal v kanadskej provincii Ontário v mestečku St. Catharines, neďaleko Toronta. Tam aj začal hrať hokej. Po troch sezónach, ktoré odohral za St. Catharines Teepees, prestúpil v roku 1959 do materského klubu Chicago Blackhawks. Už vo svojej druhej sezóne získal s tímom Stanley Cup a so šiestimi gólmi sa stal najlepším strelcom v play-off. V roku 1983 bol Stan Mikita uvedený do Hokejovej siene slávy NHL a v roku 2002 do Siene slávy slovenského hokeja.

 

   Peter Šťastný (* 18. september 1956, Bratislava) je bývalý slovenský hokejový útočník, člen Siene slávy NHL a IIHF. Svoju hokejovú kariéru začínal v roku 1974 v Slovane Bratislava, kde spolu so starším bratom Mariánom a mladším bratom Antonom vytvorili obávanú útočnú trojicu bratov Šťastných. V zlatej ére bratislavského hokeja sa Slovanu pod vedením bratov Šťastných podarilo v sezóne 1978/79 prelomiť hegemóniu českých klubov a získať titul majstra Česko-Slovenska. V nasledujúcej sezóne získal Peter „Zlatú hokejku“ – ocenenie pre najlepšieho hokejistu Česko-Slovenska.

V roku 1980 sa Peter spolu s bratom Antonom rozhodli odísť hrať hokej do NHL – ilegálnym opustením republiky so všetkými súvisiacimi následkami. Peter Šťastný komentoval svoje rozhodnutie opustiť republiku slovami (Sport.sk): „Bolo to najlepšie rozhodnutie, ktoré som vôbec urobil. Dalo mojej rodine možnosti, o ktorých môžu ľudia za železnou oponou iba snívať. A možnosť hrať profesionálny hokej s mojimi dvomi bratmi, to bola šľahačka na torte.“

Bratia Šťastní začali svoju profesionálnu kariéru v dnes už neexistujúcom klube Quebec Nordiques. O rok neskôr ich krok nasledoval aj najstarší z bratov – Marián a stali sa tak druhým bratským triom hrajúcim v jednom klube NHL po bratoch Bentleyovcoch. Peter Šťastný odohral za Quebec celkovo 10 sezón. V sezóne 1989/90 prestúpil do New Jersey Devils a v sezóne 1993/94 do St. Louis Blues, kde v priebehu nasledujúceho ročníka ukončil svoju profesionálnu hráčsku kariéru. Stal sa skautom (vyhľadávačom talentov) St. Louis Blues pre Európu (do roku 2000).

Počas svojej kariéry v NHL sa Peter Šťastný stal druhým najproduktívnejším hráčom osemdesiatych rokov 20. storočia po famóznom Waynovi Gretzkom. V riadnej sezóne odohral spolu 977 zápasov, v ktorých získal 1 239 bodov za 450 gólov a 789 prihrávok. K tomu treba pripočítať 93 odohraných zápasov v play-off, kde získal 105 bodov za 33 gólov a 72 prihrávok.

Do roku 2005 pôsobil vyše 4 roky ako generálny manažér Slovenského zväzu ľadového hokeja. V roku 2004 bol zvolený poslancom Európskeho parlamentu. Obaja jeho synovia sú profesionálni hokejisti, starší Yan je hráčom HC CSKA Moskva, mladší Paul pôsobí v Colorado Avalanche. Yan reprezentoval USA na Majstrovstvách sveta 2005 vo Viedni i 2006 v Rige, Paul na svetovom šampionáte 2007 v Moskve a na zimných olympijských hrách 2010 vo Vancouveri.

 

Pani Arendasova z Bratislavy bývalá športová gymnastka – riaditeľka školy Cirque du Soleil v Montreali v Kanade a medzinárodná gymnastická rozhodkyňa…

 

Andrew Poje (1987 Kitchener, Ontário), matka sa narodila v Bratislave. Ako krasokorčuliar je s partnerkou Kaitlyn Weaver trojnásobným svetovým medailistom. (bronz 2014, striebro 2015 a 2018)
Dvojnásobný šampión 4 kontinentov (2010, 2015).
Dvojnásobný šampión záverečného grand prix (2014-15, 2015-16).
Dvojnásobný kanadský národný šampión (2015, 2016).

   Jesse Ventura sa narodil v 15. júla 1951v ako James George Janos v Minneapolise v Minnesote v Bernice Martha (Lenz), ošetrovateľke nemeckého pôvodu, a Georgovi Williamovi Janosovi, parnom zámočníkovi slovenského pôvodu.
Po ukončení strednej školy vstúpil do služieb amerického námorníctva. Ventura bol počas vietnamskej vojny členom amerického námorného demolačného tímu.
Po návrate pracoval ako bodyguard skupiny The Rolling Stones. Od roku 1975 do roku 1986 bol profesionálnym zápasníkom vo wrestlingu, vo Svetovej zápasníckej federácii (WWF) a bol uvedený do triedy WWE Hall of Fame v roku 2004.

Okrem wrestlingu sa Ventura venoval hereckej kariére a objavil sa vo filmoch ako „Predator“ (1987) spolu z Arnoldom Schwarzenegrom a tiež „The Running Man“ (1987).
Ventura prvýkrát vstúpil do politiky v roku 1991, keď bol zvolený za starostu mesta mesta Brooklyn Park v Minnesote, predmestí Minneapolis. Tu pôsobil do roku 1995. O tri roky neskôr bol kandidátom na reformnú stranu v guvernérskych voľbách v Minnesote v roku 1998 a uskutočnil nízkorozpočtovú kampaň zameranú na miestne udalosti a neobvyklé reklamy. Venturova kampaň bola nečakane úspešná, tesne porazil demokratických aj republikánskych kandidátov.
Ako guvernér dohliadal na reformu dane z nehnuteľnosti v Minnesote, ako aj na prvú zľavu na dani z obratu v štáte. Ďalšími iniciatívami boli výstavba ľahkej železnice METRO Blue Line v metropolitnej oblasti Minneapolis – Saint Paul a zníženie daní z príjmu. Ventura odišiel z funkcie v roku 2003 a rozhodol sa, že nebude kandidovať na znovuzvolenie.

Odvtedy moderoval množstvo televíznych relácií a napísal niekoľko politických kníh. Od septembra 2017 spoločnosť Ventura hosťuje na RT America rôzne spravodajské programy pod názvom The World podľa Jesse. Ventura sa opakovane objavuje ako potenciálny kandidát na prezidenta Spojených štátov za Stranu zelených alebo ako nezávislý.

V rozhovore pre CNN v roku 2008 sa ku svojmu pôvodu vyjadril takto: „Som Slovák…“

 

Peter Bubán, športový rybár. Vyučený mäsiar už 17 rokov žije v New Yorku a 12 rokov sa oddáva nebezpečnému koníčku (Život): „Prvého žraloka som vylovil z pobrežných vôd Atlantického oceánu v Severnej Karolíne. Môj revír sa ťahá od tohto štátu po južnú Floridu. Pred každou rybačkou si uvedomujem, že môže ísť aj o život, preto to neberiem na ľahkú váhu. Žralok nie je pes, ten na výstrahu nebreše, ale keď si človek nedá pozor, rovno ho prehryzne na dve polovice“. Peter Bubán má na rybárskom konte stovku nebezpečných predátorov. Najúspešnejší úlovok vo svojej kariére lovca žralokov, keď na Floride vytiahol z mora žraloka tigrieho, ktorý mal dĺžku 340 centimetrov a váhu 380 kilogramov.

 

Magdaléna Stovíčková – Skrine, reprezentovala Slovensko na svetových šampionátoch na Havaji a v Kanade, stala sa slovenskou triatlonistkou roku 2007 a treťou najlepšou triatlonistkou desaťročia. Dnes učí telovýchovu a matematiku na škole v Newyorskom Brooklyne, je vydatá a teší sa z krásnej dcérky Tajani. Už ako malá vynikala v športe (Račiansky výber): „Vždy, keď sa niečo dialo, bola som pri tom: bedminton, futbal, basketbal, dokonca aj klavír, všetko ma bavilo. Musela som si však vybrať,“ rozpráva Magda. Precestovala svet od Nového Zélandu, Číny, či Afriky až do Kanady. Na Fakulte telovýchovy a  športu  vyštudovala trénerstvo triatlonu.

 

Teodor Dobiáš, bol trénerom baseballu mladého Trumpa.

 

   Jarmila Wolfe, rodená Gajdošová (1987, Bratislava),  slovensko-austrálska tenistka.
Žije v Dallase, štát Texas. V rámci okruhu ITF získala 14 titulov v dvojhre a 9 vo štvorhre.
V rebríčku WTA bola najvyššie kvalifikovaná na 25. mieste v dvojhre a na 34. mieste vo štvorhre. Za Austráliu hrávala v rokoch 2009-17. V januári 2017 skončila s profesionálnou kariérou tenistky.

 

   Michal Buček, už niekoľko rokov žne úspechy na svetových podujatiach. Začínal v bratislavskom Triklube, ale dnes sa jeho meno viac spája s Hongkongom a s najťažšími pretekmi o titul Železný muž – Ironman na svete. Na indonézskom ostrove Bintan, na polovičnej trati,  bol druhý a v Taiwane v konkurencii 1 400 pretekárov obsadil 12 miesto, ale vo svojej kategórii tridsaťročných bol druhý. V júni 2013 sa stal víťazom pretekov International Triathlon na indonézskom ostrove Bali. Michala priviedol k triatlonu jeho otec Peter, športový redaktor v Slovenskom rozhlase a tiež úspešný športovec. Ten priniesol aj správu (RTVS): „Slovensky triatlonista Michal Buček sa stal laureátom najprestížnejšieho individuálneho ocenenia Európskeho hnutia fair play. Cenu si prevzal v Budapešti na galavečeri v rámci 25. kongresu tejto organizácie. Najvyššie ocenenie získal ako prvý slovenský športovec počas štvrťstoročnej existencie Európskeho hnutia fair play za odvahu a hrdinský čin pri záchrane života topiaceho sa triatlonistu počas pretekov v čínskom Žltom mori. Pri plaveckej časti narazil do nehybného tela športovca, odtiahol ho k najbližšiemu záchrannému člnu a začal pomáhať pri resuscitácii. Keď sa postupne preberal k životu, skočil z člna do vody a pokračoval v pretekoch.“

 

Celú reláciu s ďalšími podrobnosťami, aj osobnosťami športu so slovenskými koreňmi, si môžete vypočuť TU.