Môj dlhoročný projekt vytvorenia databázy najúspešnejších Slovákov a Sloveniek, ktorí sa presadili vo svete, našiel v tomto roku 2020 reprezentatívnu prezentačnú platformu v internetovom rádiu InfoVojna.

Na internetovom rádiu InfoVojna, spolu s jeho zakladateľom Norbertom Lichtnerom, predstavujeme tie najzaujímavejšie príklady rozdelené podľa profesií. Ako druhých sme si vybrali slovenských hercov a herečky, ktorí neprehliadnuteľne uspeli vo svete. Predstavili sme týchto:

 

Nemecko

 

Peter Littmann (1947)

Úspešný podnikateľ slovenského pôvodu, ktorého v Nemecku považujú za marketingového guru. Narodil sa v Prahe, vyrástol v Bratislave. V lete roku 1968 odišiel ako vysokoškolák na prázdniny do Nemecka, odkiaľ sa po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy nevrátil.

V roku 1976 získal na Kolínskej univerzite titul diplomovaného ekonóma.

Začínal ako obyčajný asistent riaditeľa, aby v štyridsiatke zrežíroval premenu spoločnosti Hugo Boss na globálnu značku. = Playboy

Peter Littmann bol členom predstavenstiev mnohých významných nemeckých spoločností. Okrem iných napríklad Mercedesu.

Vybudoval poradenskú firmu Brandinsider, ktorej klientmi sú svetoznáme BMW či Porsche, ale aj vydavateľský dom Axel Springer.

Má dlhoročnú publikačnú a pedagogickú prax. Písal stĺpčeky o marketingu pre Handelsblatt. Prednáša na Univerzite Witten/Herdecke v Nemecku.

…hoci som väčšinu života prežil v Nemecku, sa stále cítim Slovákom. Moji predkovia boli Slováci, rodičia aj starí rodičia, k Slovensku som sa vždy hlásil aj sa hlásim. Chcem krajine, kde som dospieval, pomôcť. Mám na to príležitosť jednak ako človek, ktorý čosi vie o marketingu, a jednak som slovenský honorárny konzul v severnom Nemecku v Hamburgu pre tri spolkové krajiny – Slobodné mesto Hamburg, Meklenbursko a Šlezvicko-Holštajnsko.

 

 

Austrália

 

Frank Lowy, najbohatší Austrálčan.

Narodil sa v malom mestečku na juhu stredného Slovenska. Vybudoval najväčšie obchodné centrá, stal sa šéfom austrálskej futbalovej federácie a jeho majetok prevýšil 5,8 miliardy dolárov. Podľa týždenníka Business Review Weekly: rodený Slovák z prvej priečky odsunul Andrewa Forresta. Tomu hodnota majetku klesla „vďaka“ finančnej kríze z 9,4 miliardy na 4,9 miliardy dolárov.

 

Anton Kajlich

Rodák zo Slovenska, hráč amerického vodného póla na UC Berkeley a člen národného tímu Československa založil v roku 1977 firmu AntiWave a o päť rokov neskôr spojil svoje sily so spoločnosťou Vaupell. V priebehu rokov kombinácia plastov a výrobných znalostí spoločnosti Vaupell spolu s Antonovým dizajnom a vývojovými prácami umiestnil AntiWave do popredia amerického  trhu. Vďaka prístupu založenému na vynikajúcej kvalite, hodnote, službách a inováciach AntiWave naďalej ostáva na špičke. Ich bazénové príslušenstvo bolo využité aj na viacerých Olympijských hrách.

 

 

Kanada

 

Štefan Boleslav Roman, zomrel len 67 ročný.
(* 17. apríl 1921, Veľký Ruskov, okr. Trebišov – † 23. marec 1988, Toronto, Ontário)
Keď mal 16 rokov, odišiel so svojim bratom Jurajom do Kanady. Tam pracoval na farme v Port Perry, neskôr ako robotník v automobilke General Motors.
Počas II. svetovej vojny bojoval ako vojak kanadskej armády.
Po vojne sa pustil do podnikania v oblasti burzových obchodov a v baníctve. V priebehu krátkeho obdobia sa mu podarilo vytvoriť „impozantný komplex banícko-priemyselných akciových spoločností, ktorých kapitálová hodnota sa v polovici 60. rokov odhadovala na 70 miliárd dolárov“.
Jeho spoločnosť Denison Mines Limited sa stala vlastníkom najväčších uránových baní na svete a priniesla mu prezývku “uránový kráľ”.
Aj vďaka jeho úsiliu vznikla v roku 1980 Eparchia svätých Cyrila a Metoda pre slovenských gréckokatolíkov v Kanade. Z väčšej časti financoval aj výstavbu Katedrály Premenenia Pána v Markhame, ktorá bola postavená podľa vzoru cerkvi v jeho rodnej dedine Veľký Ruskov.
Podieľal sa na vydaní knihy The Responsible Society (Zodpovedná spoločnosť). Bol právnym poradcom R. M. Nixona, bol s predsedom kanadskej vlády L. B. Pearsonom, na návšteve v Moskve sa v rozhovore s N. S. Chruščovom predstavil ako Slovák, v Európe mal dobré vzťahy k arcivojvodovi Ottovi Habsburskému.

Pápežské vyznamenanie: Rad veliteľa rytierov Svätého Gregora Veľkého. Čestný doktorát troch kanadských univerzít. Vyznamenanie kanadskej vlády: Rad Kanady. Nemci mu udelili Cenu Karola IV. Slováci až v roku 1990: Predsedníctvo SNR mu udelilo Národnú cenu SR in memoriam. A v roku 1995 prezident SR, M. Kováč, udelil Š. B. Romanovi najvyššie štátne vyznamenanie, Rad Bieleho dvojkríža I. triedy in memoriam. V bratislavskej Petržalke je po ňom pomenovaná ulica.

Zakladateľ Svetového kongresu Slovákov (v rokoch 1971 – 1988 prvý predseda, do svojej smrti).

+ najstaršia dcéra Helen Roman-Barber bola najmocnejšou šéfkou v celej Kanade.
Viedla spoločnosť Roman Corp. a Denison Mines. Ale zastavila výstavbu Katedrály v Markhame.

 

 USA

Dezider Dan Tölgyesi

Dezider Dan Tölgyesi stojí na čele organizácie, ktorá zastrešuje aktivity všetkých banských spoločností v Québecu. Podobne ako pre mnoho československých emigrantov, aj pre neho sa stal kľúčovým zlomom v živote august 1968. Práve vtedy ako študent Prírodovedeckej fakulty v Bratislave odišiel do mládežníckeho tábora vo Francúzsku. Následné udalosti po vpáde okupačných vojsk do Československa ho priviedli k rozhodnutiu, ktoré radikálne zmenilo jeho budúcnosť. Už o necelé dva mesiace odcestoval z Francúzska do Kanady, kde žije dodnes. „Odišiel som do neznáma, do prostredia, v ktorom som nikoho nepoznal. Bol som úplne bez haliera a bez základných životných prostriedkov. Začínal som sám od nuly,“ spomína Dezider Dan Tölgyesi, ktorý sa z radového baníka postupne vypracoval na jedného z najuznávanejších banských expertov v kanadskej provincii Québec. Ako prezident Banskej asociácie Québecu, ktorá je druhou najväčšou v celej Kanade, má pod palcom miestne aktivity najväčších svetových spoločností, ťažiacich v Québecu – Rio Tinto, X-Strata, BHP Billiton, Goldcorp či ArcellorMittal. „Mojou úlohou na čele tejto organizácie je rozvíjať kontakty s vládou a politikmi, kontrolnými orgánmi, so školami, s akadémiou i verejnosťou. Dávame pozor, aby každý člen našej organizácie dodržiaval zákony a predpisy a spĺňal tiež očakávania obyvateľov banských miest.“

 

David Filo (1966 Wisconsin)

Jeho korene siahajú podľa všetkých dostupných zdrojov do okresu Púchov resp. Bánovce nad Bebravou, kde dodnes sa priezvisko Filo vyskytuje v hojnom počte.
Americký businessman a zakladateľ spoločnosti Yahoo!
Vo februári 1994 spolu s Jerrym Yangom vytvoril internetovú stránku s názvom „Sprievodca Jerrym a Davidom na World Wide Web“, ktorý pozostáva z adresára iných webových stránok. Neskôr bol premenovaný na „Yahoo!“
Dnes je jednou z popredných internetových značiek a vďaka partnerstvám s telekomunikačnými firmami má jednu z najviac obchodovaných sietí na internete.
Z majetkom takmer 5 miliárd dolárov patrí k najbohatším Američanom. Je na 365. mieste najbohatších ľudí sveta podľa Forbes.
Momentálne žije v Palo Alto v Kalifornii.
Estée Lauder
(1908 Corona, NYC – 2004 Manhattan, NYC)

Otec Estée Lauder Max Mentzer sa narodil v obci Holice, okr. Dunajská Streda a bol židovského pôvodu.
Americká podnikateľka. Zakladateľka kozmetického gigantu Estée Lauder Companies.
V roku 1998 ju časopis Times, zaradil medzi 20. najvplyvnejších obchodných géniov 20. storočia.
V dokumente o svojom úspechu povedala: „Nikdy som v živote nepracovala bez predaja. Ak verím v niečo, predám to a predávam to tvrdo.“
V roku 2017 spoločnosť Estée Lauder Companies dosiahla čisté tržby vo výške 11,82 miliárd USD.
Mala dvoch synov:

 

Leonard Lauder (1933 NYC)

Podnikateľ a filantrop.

+ jeho syn: William Philip Lauder (born April 11, 1960) americký miliardár podnikateľ a výkonný predseda spoločnosti The Estée Lauder Companies, jedného z popredných svetových výrobcov produktov starostlivosti o pleť, make-upu, vôní a vlasov. William Lauder absolvoval Whartonovu školu na University of Pennsylvania v roku 1983, iba BSc. z ekonómie.
Ronald Lauder (1944 NYC)

Podnikateľ, filantrop, zberateľ umenia židovského  pôvodu, prezident Svetového židovského kongresu. Za Reagana veľvyslanec USA v Rakúsku: v roku 1994 založil CME (CentralEuropean Media Enterprise) = NOVA (Železný), Markíza a ďalšie súkromné TV po strednej a východnej Európe (Rumunsko = odtiaľ expert, Adrian Sarbu, čo vložil reklamu do TV správ a padla sledovanosť = takže Time Warner a Lauder do CME v máji 2012 naliali 300 miliónov USD, aby vykryli straty)
+ 1. dcéra: Aerin Rebecca Lauder Zinterhofer (23.4.1970)Dedička a podnikateľka amerického miliardára. Má jednu sestru Jane Lauder Warsh. Lauder vyštudoval pennsylvánsku univerzitu. Počas a po ukončení školy pracovala v rodinnej spoločnosti. Potom študovala na Annenbergovej škole pre komunikáciu na Pensylvánskej univerzite.

+ 2. dcéra: Jane Lauder Warsh (born 1973) dedička a podnikateľka amerického miliardára. Lauder vyštudoval Chapin School a Stanford University.

 

Andrej Bugos, prvý Slovák v americkej politike.

Emigroval z malej dedinky Lúčina pri Prešove.

V roku 1882 prichádza do USA a usádza sa v Mahanoy City, PA.
Začal pracovať v uhoľných baniach, kde v tom čase už pracovalo veľa našich krajanov.
Vďaka nasporeným peniazom sa skúšal zdokonaliť aj v iných povolaniach. Prihlásil sa do školy, aby sa naučil angličtinu, americký obchod a ekonomiku.
Vlastnil niekoľko obchodov s potravinami, pekáreň, salón, hotel..
Zaujímal sa o politiku a začal sympatizovať s Republikánskou stranou.
V novembri 1900 ho zvolili do zákonodarného zboru štátu Wyoming, kde pôsobil do roku 1907. Stal sa tak prvým americkým Slovákom, ktorý pôsobil v tak vysokom úrade v U.S. politike.
Získal si úctu mnohých prominentných občanov štátu Wyoming.
Bol pyšný na svoje slovenské korene a dedičstvo.
Taktiež bol členom Národnej slovenskej spoločnosti v Rock Springs, WY.
Otec viceprezidenta Fordu Johna Bugasa.

John Bugas (zmena mena z Bugos), jeden z 1 detí
(1908, Rock Springs, WY – 1982, Ann Arbor, MI)

Syn slovenského emigranta Andreja Bugoša.
Bol viceprezidentom spoločnosti Ford Motor Company v čase, keď bol prezidentom spol. Henry Ford II. (najstarší vnuk zakl. automobilky H. Forda) = 2. najvyššie postavený človek v prezídiu spoločnosti.

Študoval právo na University of Wyoming.
Štúdium si financoval tým, že pracoval ako lesný robotník, robotník v rafinérii a vodič.
V roku 1934 po ukončení štúdia odchádza pracovať pre Federálny vyšetrovací úrad (FBI).
O 4 roky neskôr ho šéf FBI J. Edgar Hoover vymenoval za vedúceho kancelárie FBI v Detroite. Zastával strategicky veľmi dôležitú pozíciu. Najskôr zabezpečoval bezpečnosť proti nacistickej špionáži (kauze kňažnej Grace Dineen). Neskôr dostal do hľadáčika auto-priemysel.
Vyslúžil si povesť človeka s neobmedzenou trpezlivosťou a efektívnosťou vo svojej práci.
On a Hoover zostali blízkymi priateľmi až do smrti Hoovera v roku 1972.
Od roku 1944 začína pracovať pre Ford Motor Co. Jeho hlavnou úlohou bol ochrániť vnukov Forda pred únosom (viď Lindbergh), čoskoro ale narazil na korupčnú schému vnútri podniku, ktorú viedol istý Harry Bennett (pôvodne založil Fordovu súkromnú armádu), známy tým, že používal svoju pištoľ aj v úradovni. Bugas inicioval jeho prepustenie a mal za úlohu mu to aj oznámiť. Zobral si na to zbraň a zišla sa mu…
Bol majiteľom obrovských dobytčích fariem.
Joseph Prischak
(1931 Pensylvánia)

Jeho rodičia pochádzali z obce Drienov v okr. Prešov. Rozumie a rozpráva v šarišskom nárečí.
Špičkový odborník v oblasti plastov, podnikateľ a filantrop.
Zakladateľ spoločnosti The Plastek Group. (svetový výrobca plastových obalov)
V roku 1956 spolu s dvoma partnermi zakladá spoločnosť Triangle Tool Company v Erie, PA. (o polstoročie sa aj Kiskova firma volala Triangle…)
Spoločnosť sa rýchlo stala lídrom v priemyselnej výrobe a v strojárstve. Vyvinuli mnohé štandardy a postupy, ktoré sa dodnes používajú v strojníckom priemysle.
Od roku 1971 spoločnosť mení názov na Plastek a taktiež aj zameranie na oblasť plastov. Medzi ich klientov patrili významné firmy ako napr. IBM, Eastman Kodak, Polaroid…
V roku 1983 jeho partneri odchádzajú do dôchodku a preberá vedenie nad spoločnosťou.
Za viac ako 30 rokov na čele spoločnosti táto firma vzrástla enormne z niekoľkých desiatok na viac ako 2 000 zamestnancov. Má významný podiel na vyzdvihnutí tejto spol. na svetového lídra v tejto oblasti.
Mal významný podiel pri tvorbe štvorročného študijného odboru Program technológie plastov na Penn State University.
Je to jeden zo štyroch akreditovaných programov v USA.
V roku 1991 pomáhal pri budovaní podobného programu na univerzite v Bratislave.
Od roku 2002 je na dôchodku a spoločnosť odovzdáva do rúk svojich synov.
V roku 2007 zakladá charitatívnu medz. organizáciu Africa 6000.
6000 preto, lebo denne toľko detí zomiera v Afrike na dôsledky kontaminovanej vody a dehydratácie, cieľom org. je budovať prístup k čistej vode.

Ondrej Duda
(*1893 Velčice pri Trenčíne)
História rodiny sa začína v roku 1873, keď sa vo Velčiciach pri Trenčíne Jánovi a Judite Dudovcom narodil syn Ondrej. V roku 1899 sa Ondrej oženil s Katarínou Zaťkovou a zanedlho sa im narodili štyri deti – Anna, Ján, Ondrej a Ferdinand.
V USA, kam rodina emigrovala v roku 1909, sa usadila na Floride. Spolu s inými Slovákmi našli kus zeme, ktorú nazvali Slavia (blízko Orlanda, mestečko Owido).
Duda a jeho traja synovia, Ján, Ondrej ml, a Ferdinand žnú svoju prvú úrodu zeleru v roku 1926 kedy založili A. Duda & Sons. Dnes sa Dudovci považujú za najväčších pestovateľov stopkového zeleru na svete. V USA majú monopol…
Títo traja bratia, Duboví synovia boli vizionári pri budovaní podniku, pri obstaraní pozemkov a pri diverzifikácií svojich hospodárskych operácií. (viď dok. RTVS Dušana Tótha)

 

John Daniel Hertz (pôvodne Sándor Herz), nar. 10.4.1879 v Sklabini, † 8.10.1961 v Chicagu.

Keď mal 3 roky, rodina emigrovala. V mladosti boxoval. Víťaz amatérskych majstrovstiev.

Predavač novín Chicago Morning News, potom reportér, ale prišiel  prácu.

Nemal vodičák, ale v Chicagu založil Yellow Cab v r. 1907 so 7-mymi taxíkmi.

V roku 1917 autobusovú dopravu, v roku 1920 fabrika na taxíky.

V roku 1924 požičovňa Hertz. V roku 1926 všetko predal General Motors.

V roku 1933 kúpil podiel v investičnej banke Lehman Brothers.

Venoval mestu 34 000 USD, ba vybudovalo prvé svetelné semafóry na Michigan Ave.

Choval kone, ktoré vyhrávali na dostihoch.

HERTZ RENTAL je najväčšia firma svojho druhu na svete. Má pobočky po celej zemeguli. Rodina Herzog vlastni vyše 50% firmy.

 

Travis Kalanick, 64. najvplyvnejší muž na svete.

Jeho pradedo sa volal Ján Kalanin a pochádzal z malej horskej dediny Valaškovce. Od roku 1937 dedina neexistuje, ľudí presťahovali do Humenného a z Valaškoviec sa stala vojenská strelnica. Ján Kalanin odišiel do Ameriky koncom 19. storočia, podobne ako skoro tretina ľudí z tejto dediny. Desiatky z nich sa už domov nevrátili a zostali žiť v Amerike.

Ján Kalanin robil v bani. Najskôr v Pensylvánii, potom v Ohiu a napokon sa začiatkom 20. storočia presťahovali do mestečka Stockett, v Montane na opačnom konci USA, blízko kanadských hraníc. Valaškovčania dolovali uhlie v Stockette pre Veľkú severnú železnicu od roku 1895 až do 20. rokov minulého storočia.

Kalaninovci, ktorí sa v novej vlasti pre výslovnosť začali volať Kalanickovci, si časom kúpili farmu, na ktorej vychovali najmenej 8 detí. Otec Travisa Kalanicka sa už narodil v Kalifornii, kam sa časť rodiny presťahovala.

Travis Kalanick sa v Los Angeles narodil v roku 1976. Štúdium na Kalifornskej univerzite nedokončil, v roku 1998 odišiel a založil svoj prvý startup – službu na zdieľanie súborov Scour, ktorá však pre žaloby za porušenie autorských práv skrachovala.

Druhý podobný startup, Red Swoosh, dopadol lepšie a Kalanick ho predal za zhruba 20 miliónov dolárov.

Vznik Ubera:

V zasneženom Paríži 2008 sa Travis Kalanick spolu s Garrettom Campom zamyslel nad možnosťou privolať si taxík jedným dotykom na obrazovke smartfónu.

Po návrate sa Camp kúpil doménu UberCab.com (tak sa pôvodne volal Uber). Nakoniec na projekt nahovoril aj Kalanicka, ktorý sa neskôr nazval „hlavný inkubátor“ projektu.

Na začiatku išlo o objednávanie si luxusných limuzín, prvými zákazníkmi v San Franciscu boli rodičia Travisa.

Uber sa však rýchlo rozšíril. Momentálne funguje v 543 mestách, vrátane Bratislavy. Cez Uber sa dajú doručovať balíky, jedlo či dokonca objednať si helikoptéru. Kalanick sa neskôr stal riaditeľom spoločnosti.

„Niečo ako jeho spoločnosť predtým svet nezažil. Uber je pravdepodobne najrýchlejšie rastúci startup v histórii. Z Ubera sa dokonca stalo aj sloveso, podobne ako z Googla,“ napísal Time pred vyše rokom.

Uber má momentálne hodnotu necelých 70 miliárd dolárov, vďaka čomu je jednou z najväčších súkromných firiem na svete, nie ďaleko za Volkswagenom. Pravdou však je, že posledný rok bol pre firmu stratový. A nepomohli jej ani posledné škandály spoločnosti a jej riaditeľa Kalanicka.

Najskôr ho mnohí kritizovali po tom, čo sa šoféri Ubera nepridali k solidárnemu štrajku taxikárov, keď americký prezident Donald Trump zaviedol zákaz vstupu ľudí zo 7 moslimských krajín a na letiskách držali stovky ľudí.

Po vlne kritiky Kalanick odstúpil z výboru poradcov Donalda Trumpa, kde je napríklad aj Elon Musk.

Magazín Forbes Travisa Kalanicka zaradil na 64. miesto najvplyvnejších ľudí na svete, hneď za sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada. V roku 2015 ho magazín Time vybral medzi finalistov ankety osobnosť roka.

 

Rudolf Mosný

Začínal ako taxikár v New Jersey.

S jeho menom sa spája spoločnosť Sabina Sabinov, ktorá sa dostala do existenčných problémov.

Bol tiež majiteľom pivovaru Šariš, ktorý predal podnikateľom z Juhoafrickej republiky (SAB Miler). Mosný tiež podnikal v súvislosti s rekonštrukciou tržnice v Bratislave.

Založil politickú stranu „Nové Slovensko“, ktorá vo voľbách v roku 1994 získala jedno percento hlasov.

Cesta na najväčšiu diskotéku Rakúska (so super-dávkovačmi alkoholu) a smrť Evy Farskej.

 

Jozef Vojtech Kasanický (10.12.1923, Martin – † 2.5.2002, Bratislava)

Podobný chytrák, slovenský barón Prášil, chcel byť opakovane dokonca prezidentom ČSFR aj SR a potom stál vo fronte na výmenu korún z čs. na slovenské.

Chcel sa prezentovať aj ako výtvarník s kozmickými motívmi.

Vo februári 1993 ponúkol šek na pol milióna dolárov, ktorý nešlo prevziať, lebo podmienkou bolo schválenie jeho ekonomickej doktríny vládou SR. Ako 70-ročný si v Islamskom centre o Viedni zobral 21-ročnú Slovenku Denisu.

 

Celú reláciu s ďalšími podrobnosťami, aj s týmito osobnosťami so slovenskými koreňmi, si môžete vypočuť TU (od 1:08:50 minutáže).

 

Foto: Retail Innovations Conference