O Bratislave sa tvrdí, že je vnútrozemskou križovatkou obchodných ciest i kultúr. Nie je preto od veci, pozrieť sa ako vyzerá taká transoceánska križovatka. Viac ako trojmiliónový Singapúr je zmesou Indie a Číny v anglicky strohej forme s malajskou prílohou. O žiadnom zrovnateľnom európskom štátiku sa nedá povedať, že by bol taký bohatý. Singapúr má po Japonsku druhý najvyšší životný štandard vo východnej Ázii. Zo žiadneho tiež nejde taký chýr obáv a strachu ako zo singapúrskych nariadení o verejnom poriadku. Táto ostrovná republika má totiž veľmi osobité riadenie štátu. Už na letisku, pred oficiálnym vstupom na singapúrsku pôdu, vás privíta veľký nápis – „Za prechovávanie a predaj drog hrozí trest smrti“. Bežného turistu sa však skôr dotýkajú miestne pokuty pre udržiavanie čistoty a naozaj kuriózne telesné tresty ako bičovanie a palicovanie. Tomu sa nedávno, za nespratné správanie, nevyhli dvaja Američania aj napriek protestom Ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov.

Experiment správy spoločnosti

Prvým unikátom je, že sa tu pri všetkých zákonoch voľného trhu neustále snažia o plnú zamestnanosť. Ako si však výstižne povzdychol recepčný v hoteli, Singapúru chýbajú dve veci – pôda a voda. To prvé je jasné už z toho aká malá hala a recepcia sú k dispozícii v takom veľkom hoteli akým je Grand Central. Na kilometer štvorcový sa musí zmestiť až 5238 obyvateľov. Z priestorových dôvodov štát stavia maximálne päťizbové byty. Mesačné nájomné tu vychádza na 20% miestneho platu. Rovnakú, ale niekedy až dvojnásobnú, čiastku ukladá priemerný Singapúrčan do banky. A oplatí sa šetriť, veď v 55-tich rokoch idú štátni zamestnanci do dôchodku. Sociálny program je dôsledný a tak rodina, ktorej príjmy stúpnu nad šesť tisíc singapúrskych dolárov mesačne, musí uvoľniť štátny byt s regulovaným nájomným. Nedostatok pitnej vody riešia v Singapúre kuriózne. Polovinu spotreby kryjú vodovodmi z Malajzie. Po vyčistení a chlorizácii však časť vody so ziskom predávajú späť!

Všetko je inak?

Pri podrobnejšom a hlavne osobnom pohľade na singapúrske reálie vás celkom iste zaskočí poznanie, že každodennosť sa od predpisov podstatne líši. Povestná singapúrska čistota (trestá sa aj odhodenie ohorku z cigarety) na mňa veľký dojem neurobila. A dokonca aj tých ohorkov od cigariet majú po uliciach zjavne viac, než preplatených pokutových blokov. Pravdou ale je, že som tu nikoho nevidel verejne fajčiť. Už najmenej pred desiatimi rokmi zaviedli prísne protifajčiarske zákony, na ktoré si v Európe ešte len zvykáme.

Zarazí vás však, keď v hoteli od vás zoberú vopred zálohu až sto dolárov za prípadné nezaplatené účty a vešiaky v skrini sú priskrutkované! V hotelovej izbe vás tiež čaká brožúrka s upozornením, že každé neautorizované obchodovanie sa tu tvrdo trestá. Samozrejme, že mi to nedalo a nechal som sa akýmsi mladíkom na ulici pred obchodným domom nahovoriť na kúpu hodiniek slávnej značky Rolex. Lacno som si síce kúpil ich napodobeninu, ale tá tiež tak funguje. Navyše všetko prebiehalo v zadnej časti akéhosi pochybného obchodíka a nikomu by som to dobrodružstvo neodporúčal. Kupovať je tu však naozaj čo. A ani povestná vianočná nákupná horúčka nechýba.

Tropické Vianoce

V Singapúre začínajú Vianoce už v novembri. A aj napriek celoročnej priemernej teplote 32o C s 75 % až 95 % vlhkosťou vzduchu aj tu sú Vianoce zasypané snehom. Pravdaže umelým. Pre turistov začnú už na letisku, kde vás v tropickej horúčave privíta typicky našská výzdoba so symbolmi zimy, vianočnej jedličky, saní a vianočných ozdôb. Rozdiel je len v tom, že tá naša „obecná“ výzdoba pripomína výpredaj v chudobinci oproti tomu, čo si pod vianočnou výzdobou predstavujú v Singapúre. A nejde len o atrakciu pre turistov. Hoci 78% obyvateľov Singapúru tvoria Číňania a 14 % Malajčania, drvivá väčšina vyznáva kresťanské náboženstvo. Napriek tomu v hotelovej izbe na vás na stolíku nečaká Biblia, ale stručný výťah z Budhovho učenia. Ako každé správne Vianoce, aj tunajšie začínajú masovými nákupmi. A tu si naozaj máte z čoho vybrať. Miestne „Zlaté stránky“ majú 1920 strán, kde adresy obchodov zaberajú 1 458 strán. Mimochodom, len zoznam bánk vychádza na rovných 14 strán. Už v letiskovej hale na vás čaká kopa prospektov s podrobnými mapkami a medzi nimi aj brožúrka informujúca vás o možnosti žiadať o spätné preplatenie DPH, ak nakúpite za viac ako päťsto singapúrskych dolárov. Na držiteľov VISA-karty tu číha zoznam takmer deväťdesiatich zliav v rozličných hoteloch, obchodoch (najmä so šperkami) a reštauráciách. Miestnu obchodnú ulicu Orchard Road lemujú desiatky supermarketov. Záplava neónov, doslova svetelné vodopády a niekoľkometrové vianočné stromčeky ovešané výzdobou sú pred každým väčším obchodným domom. Santa Klaus v nadživotnej veľkosti na každom druhom rohu – to vie priviesť do úžasu aj ostrieľaných japonských turistov. Vyfotili tu podľa môjho odhadu za večer najmenej celomesačnú produkciu firmy Kodak. Záplava tovaru má nemenší úspech. Tu sa dá nakupovať až do odpadnutia. Doslova. Tesne pred zatváraním obchodov o desiatej večer, som sa náhodou ocitol pred Ruffles City Shopping Center, z ktorého vynášali na nosidlách do sanitky staršiu japonskú turistku. Nákupné tašky držala pevne v rukách.

Mesto ako križovatka

Singapúr má strategickú polohu ako námorný i letecký prístav. Každých päť minút tu pristáva jedna loď a na miestnom letisku ponúka svoje služby tridsaťpäť leteckých spoločností. Preto by nás tiež nemalo veľmi udivovať, keď medzi čakajúcimi na prílet lietadla z Európy stojí domorodec držiaci tabuľku s nápisom „Meszaros“. V obchodnom dome počujete ruské báryšne a v hotelovom výťahu stretnete turistov z Čiech. Aj iné drobnosti tu pripomínajú, že svet je vlastne malý.

Jedna zo singapúrskych firiem sa volá Makita, v meste je Arménska ulica a na mape objavíte miestopisný názov Polonia. Ale vrcholom bol pre mňa malý obchodík v prístave, kde ma privítal ochotný predavač pozdravom od pána „Zaplavočku“, ktorého celkom určite musím poznať, veď pán „Zaplavočka“ dováža tovar od „nás“. Predavač mi podal vizitku a na nej bol nápis „Obchod Praha – Bílá Labuť“, ale pod tým tiež „Sve odlično – magazin Varna“ a „Polski sklep – dobra jakošč“. Skrátka, v Singapúre, svetovom centre obchodu, majú svoje skromné, ale zato nadšené zastúpenie takmer všetci naši susedia. Len my chýbame.

Navštíviť Singapúr je ako okoštovať výťažok zo všetkých pre nás exotických zemí ako Malajzia, Indonézia, Thajsko, Vietnam, Čína či India. Týmito krajinami a ich kultúrou sú poznačené celé štvrte mesta. Je tu dokonca aj moslimská štvrť s mešitami. Kto chce poznať za krátku dobu a na malom priestore atmosféru exotických krajín a to všetko navyše v prostredí moderného veľkomesta tretieho tisícročia, nech navštívi Singapúr. Výlet o to jednoduchší, že do Singapúru, ako jedného z mála východoázijských štátov, nepotrebujeme víza. A na križovatkách, aj tých transoceánskych, býva vždy čo poznávať i obdivovať.

Autor: Gustáv Murín