Dobré espresso v porcelánovej šálke, na tom si torontské kaviarne veľmi nepotrpia. Priemerný človek sa tu uspokojí s papierovým pohárom do ruky, z ktorého sa dobre pije aj za jazdy v preplnenom metre alebo autobuse. Francúzska kaviarnička Petite Thuet, na King Street v centre mesta, je výnimkou. Otvorili ju len nedávno a bolo by prekvapujúce, keby odolala tvrdej konkurencii sietí Starbucks, či Second Cup. Veď kto má dnes v hektickom Toronte čas sadnúť si ku káve a popíjať ju vo veľkom štýle?

Miesto stretnutí
Toronto znamená v jazyku indiánskeho kmeňa Hurónov „miesto stretnutí“. Tí určite nikdy netušili, aké symbolické bude ich pomenovanie. V Toronte sa paradoxne stretli všetky národy sveta. Keď sa zídu desiati toronťania, každý z nich rozpráva iným materinským jazykom.
Po liberalizovaní imigračnej politiky za vlády charizmatického kanadského premiéra Pierra Trudeaua, si každoročne v Toronte nájde svoj domov viac ako stotisíc nových prisťahovalcov s dobrých vzdelaním. Už teraz sa väčšia polovica jeho obyvateľov vôbec nenarodila v Kanade. Ekonómovia jasajú. Tvrdia, že pri takomto prírastku obyvateľstva bude torontská ekonomika permanentne rásť a blahobytu nebude konca.

Holanďan Bert emigroval do Toronta, keď mal osemnásť rokov. V päťdesiatich rokoch minulého storočia nebolo v Holandsku veľa práce a tak vláda podporovala emigráciu. Bert dostal zadarmo palubný lístok a štyridsať dolárov na cestu do Kanady. Odchodom sa chcel vyhnúť povinnej vojenčine. V Toronte sa usadil natrvalo, úspešne vybudoval vlastnú poisťovaciu agentúru, ktorú len nedávno výhodne predal. Dnes si pokojne užíva dôchodok. Na Toronto nedá dopustiť. Jedine, čo mu prekáža, je príšerne dlhá zima. Aj na to si však našiel riešenie. Len čo sa v novembri ochladí, odlieta s kŕdľom ostatných „snežných vtákov“ na teplú Floridu. So sebou berie len to najnutnejšie. Spolu s manželkou Joy, ktorej rodičia emigrovali kedysi z Írska, zbalia plavky, golfové palice, zubné kefky a poďho do kraja pomarančovníkov.

Multikulturalizmus

Toronto má multikulturalizmus v génoch. Ak sa rozhodnete ísť večer niekde najesť, jediným vašim problémom bude, ktorú kuchyňu si vybrať. Nemáte chuť na suši alebo gyros? Žiadny problém. Na výber máte ešte minimálne ďalších sto národných špecialít. Môžete zájsť do „malého Talianska“ na západe, do „malej Indie“ na východe alebo sa necháte zlákať sladkokyslou polievkou v čínskej štvrti.



Ementál v podzemí

Panorámu mesta tvoria, ako ináč, mrakodrapy. Večer ich svetlá vidno doďaleka a centrum mesta pôsobí naozaj impozantne. Jeho žiara pomýlila už nejedného migrujúceho operenca. Momentálna kampaň „zabi svetlo, zachrániš vtáka“ sa tomu snaží všemožne brániť.

Po žiarivej noci, keď ráno torontské centrum pošteklia prvé dotieravé slnečné lúče, sa mesto prebudí do nového stresového dňa. Po ôsmej hodine začne doslova nasávať život z útrob zeme. A tá je deravá ako ementál. Nachádzajú sa v nej totiž kilometre vyhrievaných a vzájomne poprepájaných podzemných chodieb nazvaných jednoducho „Cesta“. Sú plné obchodov, kaviarní, bánk a reštaurácií. Keďže „Cesta“ ústi až do staníc metra, ľudia nemusia v zime vychádzať na povrch do zasnežených ulíc, len sa jednoducho podzemím prejdú do tepla svojich kancelárií. Hanlivé označenie „kancelárske krysy“ by tu v tomto kontexte určite prišlo celkom vhod.

Downtown a finančný dištrikt
Finančný dištrikt je výkladnou skriňou Toronta. Symbolizuje úspech kanadskej ekonomiky. Tu sa nachádzajú najvyššie mrakodrapy, v ktorých sídlia centrály najväčších kanadských bánk. Drahé nájomné v centre mesta si môžu dovoliť len veľkí hráči a okrem bánk sa v oblasti usídlili aj poisťovne, burza cenných papierov, burzoví makléri, či veľké poradenské a audítorské firmy.

Niekdajšia bezkonkurenčne najvyššia torontská budova downtownu, čiže centra mesta, hotel Royal York, sedí dnes skromne medzi vysokými administratívnymi budovami. Spisovateľ Arthur Hailey s ňom kedysi býval a študoval jeho chod, aby sa ním inšpiroval k napísaniu napínavej knihy Hotel. Royal York sa môže pochváliť aj pravidelnými kráľovskými návštevami. Britská panovníčka si pri svojich pobytoch v Toronte vyberá výlučne Royal York. V jeho vstupnej hale možno vidieť aj zarámovanú fotografiu Alžbety II. so svojim manželom a ich vlastnoručnými podpismi.

Autor: MAROŠ HANDŽÁK