To, čo vás od tejto chvíle až do konca pobytu bude v Egypte prenasledovať, sú ponuky suvenírov typu papyrusových zvitkov, voňavkových esencií, ručne tkaných kobercov, alabastrových sošiek, či kamenných skarabeov. Vždy je to spojené s návštevou inštitúcie typu „Múzea papyrusov“ alebo „Alabastrovej dielne“ kam vás vmanévruje sprievodca alebo taxikár s ubezpečením, že ste v rukách najlepších odborníkov. Samozrejme, že za rohom číhajú ešte lepší odborníci a takýchto pascí na turistov sú v okruhu jedného kilometra desiatky. Pri kúpe potom stojíme pred dilemou, či kupujeme naozaj to, čo nám tu vyhlasujú za historicky pravé. To vyriešia tri zásady:
Zásada č.1
Nič nie je pravé, t.j. staré, pretože pri tom kvante nakupujúcich turistov by to znamenalo výpredaj starého Egypta za pár rokov. Pravé (materiálom) nie je ani to, čo je nové.
Zásada č.2
Certifikát pravosti je najväčší podvod, lebo ten sa dá najľahšie falšovať. A nech by vám tvrdili o tovare čokoľvek, výsledok je rovnaký. Je to suvenír, nie exponát do múzea. Takže ani vôbec nemusí byť pravý…
Zásada č.3
Všade kam vás privedie oficiálny sprievodca (alebo taxikár) je to dvoj až trojnásobne drahšie ako v obchodíku za rohom alebo o pár metrov ďalej na ulici.
Poučenie
Také isté voňavkové esencie ako v „Inštitúte vôní“ kúpite ďaleko lacnejšie v bazáre (ale na čo by vám boli?) a tie papyrusy aj s certifikátom zasa pred Egyptským múzeom. A keď už nutne chcete kupovať tieto v podstate bezcenné artefakty, dajte zarobiť radšej tomu chudákovi na ulici, než aby ste hodili svoje peniaze do bežiaceho pásu na ohlupovanie turistov. Ten pouličný predavač si to, na rozdiel od domorodého sprievodcu, bude aspoň vážiť.
Príroda neklame
Skutočne pravé je však to, čím vás očarí Červené more v dvoch prímorských centrách – Sharm El Sheikh na Sinajskom polostrove a Hurghade s pozadím Silsilet Gíbal Al Bahr Al Ahmar, čiže Reťazca hôr Červeného mora. Obe centrá sa rýchlo rozrástli z pôvodne rybárskych dediniek (Hurghada od roku 1980 až na 40 tisícové mesto) a poskytujú dnes svetový štandard ubytovania aj zábavy. Unikátom je tu ale hlavne podmorský svet, ktorý v takej pestrosti a bohatstve živočíchov rastlín neuvidíte nikde tak relatívne blízko od domova. Ďalšie potápačské raje sú až v Karibiku alebo pri korálových útesoch Austrálie. Červené more je skrátka nádhera pod vodou naživo. „Boží dom“ (teda Hurghada) má navyše tú výhodu, že sa z nej dajú podnikať výlety k najbohatšej studnici staroegyptských vykopávok v povodí Nílu. Kým sa tam ale dostanete, absolvujete povinne jednu egyptskú špecialitu. Od roku 1997, kedy došlo ku dvom krvavým útokom na turistov pred Egyptským múzeom a pri chráme faraónky Hatšepsut, platia zvýšené bezpečnostné opatrenia. V prvom rade vás to pripraví o spánok, pretože na výlety k viac ako sto kilometrov vzdialenému Nílu (a ďalších dvesto kilometrov k Asuánu) sa váš autobus musí zaradiť do konvoja iných už veľmi skoro ráno. Tieto manévre pri prístave fosfátov Safága pod kontrolou Turistickej a cudzineckej polície trvajú aj hodiny a to v kruhovej obrane egyptských vojakov. Keďže už v roku 1998 došlo k dohode s extrémistickými skupinami a odvtedy došlo len k jedinému minulý rok práve v Sharm El Sheikh, nie je isté do akej miery ide o ochranu turistov a nakoľko je to skôr demonštrácia sily autoritárneho režimu, ktorý v Egypte panuje. Je to však názorné poučenie, že v tejto krajine sa púšťať na dlhšie samostatné výlety nie je veľmi vítané.
Autor: Gustáv Murín
Foto: Petra Zulu
Viac informácií o Egypte nájdete na http://www.walkers.sk/egypt.php.
