Pobrežie majákov – II. časť

560 stôp pod vodou
Cestou číslo 6 smerom na juhovýchod sa dostanete k odbočke k jazeru Cyprus Lake. Vojdete tak do srdca športových aktivít polostrova Bruce. Na konci cesty vás zastaví kemping a vstup do národného parku Bruce Peninsula National Park. Ekosystém parku bol vyhlásený za Svetovú biosférickú rezerváciu. Je domovom zaujímavých živočíchov. Okrem medveďov, kojotov, medvedíkov čistotných, netopierov, jastrabov a kondorov skrýva aj jedovaté hady štrkáče, dikobrazy a červené veveričky. Park sa pýši tiež neobvyklou flórou. Rastú tu napríklad tisícročné cédre či šesťdesiatšesť druhov orchideí.

Turistický chodník okolo jazera vedie k impozantným skalnatým útesom v zátoke s jaskyňou Grotto. Divoké vlny zastavujú vysoké skaly, ktoré ich s revom rozbíjajú, takže sprchu tu môžete mať celkom zadarmo. Tu niekde sa pohorie Niagara Escarpment zvažuje a z výšky 85 metrov padá pod vodu do hlbín. Okolo pobrežia sa vinie aj slávny turistický chodník Bruce Trail, ktorého dĺžka dosahuje neuveriteľných 782 kilometrov. Začína sa pri rieke Niagara, len kúsok od Niagarských vodopádov.

Národný park Bruce

Spievajúce piesky
Kým východná časť polostrova je skalnatá a kamenistá, na jeho západnej časti prevažuje piesok. Z väčšej dĺžky západného pobrežia jeho pláže až tak za veľa nestoja, lebo sú pomerne močaristé. No „pláž spievajúcich pieskov“, Singing Sand Beach, ktorá je súčasťou národného parku Bruce Peninsula National Park, má od nezaujímavosti na míle ďaleko. Rozprestiera sa pozdĺž zátoky Dorcas Bay. Chodník vedie čiastočne lesom, po ktorom sa vynoria na túto končinu sveta nezvyčajné piesočnaté duny. Vietor tam statočne fúka a premiestňuje masy piesku z miesta na miesto. Možno pri silnejšej intenzite vetra sa zdá, akoby spieval rútiac sa cez rovinatú pláž s ostrými zvyškami skál.

Pláž Singing Sand

Hľadá sa správca

Z dediny Dyer’s Bay na východnom brehu vedie cesta popri kamenistom pobreží až k majáku na Cabot Head. Spolu s majákmi na „kvetináčovom ostrove“ a na Cove Island označoval kedysi hlavnú lodnú trasu z Georgian Bay do Hurónskeho jazera. Úzku nespevnenú cestu lemujú zákutia tyrkysového a ľudoprázdneho pobrežia. Hladké bloky skál vyzerajú, akoby ich vytvoril človek. Z majáka je dnes múzeum s dobovo zariadenými miestnosťami a výhľadom na okolie Cabot Head. Každoročne sa na majáku striedajú dobrovoľníci a nadšenci, aby jeho historickú budovu uchovali v prevádzke pre turistov. Oznam na okne láka: „Príďte na týždeň na historický maják, pomôžte nám v obchode. Stretnete veľa návštevníkov. Žiadame od vás len jednoduché činnosti a váš voľný čas. Vychutnáte si nádherné východy slnka a mesiaca, úžasné západy slnka, pôjdete na túry, budete fotografovať faunu a flóru a venovať sa mnohým ďalším aktivitám.“ Kto by odolal…

Maják Cabot Head

V Levej hlave
Cesta z Dyer’s Bay do dediny Lion’s Head sa dá absolvovať po málo frekventovanej ceste East Road. Okolité močiare stoja za pohľad. Ak ani na konci cesty nemáte strach, že ste ostali na svete sám, pokračovaním po kľukatej Forty Hills Road sa vám určite vybavia zábery z Hitchcockovho filmu Psycho. Hrboľatá neupravená cesta sa neustále zužuje a vnára hlbšie a hlbšie do lesa. Na možnosť, že sa vám tu pokazí auto, radšej nepomyslíte. Našťastie, asi po polhodinke jazdy sa začnú objavovať prvé chaty skryté v lese. Je ich čoraz viac a viac, až zistíte, že ste „v suchu“, čiže v Levej hlave. Takto sa totiž v preklade volá dedina Lion’s Head.

Maják v Lion´s Head

Samotná Lion’s Head nie je ničím výnimočná. Okrem prístavu pre jachty a obchodu s alkoholom má, ako ináč, aj maják. Čo ju však robí zaujímavou, je zátoka Isthmus Bay. Jej breh tvoria rovné vápencové dosky, na ktorých sa dobre piknikuje. Voda je ako všade inde v Georgian Bay úplne priehľadná. Vidno až na rovné dno, taktiež vytvorené z vápencových dosiek, takže máte dojem, že sedíte v bazéne. Jediné, čo vás presviedča o opaku, je teplota vody a tú nemožno charakterizovať ako teplú.

Zátoka Isthmus Bay

Tajomné jaskyne
Opustiť polostrov Bruce a nenavštíviť jaskyne Greig’s Caves je smrteľný hriech. Jaskyne vlastní istá pani. Ich hľadanie pripomína známu súťaž Pevnosť Boyard. Ak sa vám to nakoniec podarí, prídete k vysokému domu. Na priedomí hrá pani aj so svojou rozvetvenou rodinou karty. Povie vám cenu vstupného a vy po zaplatení zaparkujete na neďalekom trávnatom parkovisku. V prípade, že ste si zabudli baterky, bude vás to mrzieť. Niežeby ste išli objavovať Dobšinskú ľadovú jaskyňu na inom kontinente, no tieto jaskyne sú naozaj zaujímavé. Ide o sústavu dier vo vápencových bralách. Žiadne obmedzenia typu „vstup zakázaný“ tu neexistujú. Môžete vojsť dovnútra spletitých dier a kratších tunelov a s pocitom hrdinu filmu Indiana Jones preskúmavať útroby zeme.

Indiánsky poklad
Hľadanie posledného majáka na myse Cape Croker znamená druhý a ešte pokročilejší diel Pevnosti Boyard. Zlé značenie ciest vyvoláva otázku, či náhodou maják nemal zostať utajený. Pri značnej dávke vytrvalosti sa to predsa musí podariť. Treba ešte prejsť cez indiánsku rezerváciu a potom pokračovať po prašnej ceste pár kilometrov na východ. Týchto Indiánov vytlačili do ich rezervácie ešte v časoch, keď krása prostredia nebola hlavným kritériom osídľovania. Zem je tam síce neúrodná, okolie však navodzuje atmosféru raja. Modrá lagúna, panenský les a k tomu maják ako čerešňa na torte. Ten pôsobí v porovnaní s ostatnými ako malý brat. Skôr vyzerá ako zabudnutý lampáš nejakého obra. Na brehu sa váľa množstvo zaoblených kameňov. Po krátkom prehrabovaní môžete nájsť fascinujúce fosílie a odtlačky pravekých morských rastlín a živočíchov. Je ich tam toľko, že po chvíli s plným priehrštím rozmýšľate, či majú vôbec nejakú cenu.

Autor: MAROŠ HANDŽÁK

Podobné články

Slováci a svet – podnikatelia

Môj dlhoročný projekt vytvorenia databázy najúspešnejších Slovákov a Sloveniek, ktorí sa presadili vo svete, našiel v tomto roku 2020 reprezentatívnu prezentačnú platformu v internetovom rádiu InfoVojna. Na internetovom