Pavol Jozef Šafárik (* 13. máj 1795, Kobeliarovo – † 26. jún 1861, Praha) bol slovenský básnik, historik, etnograf, slavista a univerzitný profesor. Založil vedeckú slavistiku. Svoje diela písal prevažne po nemecky alebo po česky. Rok 1819 znamenal rozhodujúci obrat v živote a povolaní P. J. Šafárika.  Neprijal ani predtým ponúkané miesto profesora na evanjelických školách „v severných Uhrách”, ale rozhodol sa pre Nový Sad, kde nezjednotená pravoslávna cirkev už skôr vytvorila gymnázium a na jar 1819 vypísala konkurz na miesto riaditeľa a prvého profesora. Výber na miesto riaditeľa nakoniec padol na najmladšieho z prihlásených, na P. J. Šafárika. P. J. Šafárik zastával funkciu riaditeľa päť rokov. Ako riaditeľ mal ambiciózne plány. Šafárikovou koncepciou bolo vytvoriť gymnázium podľa gréckeho vzoru. Dňa 22. decembra 1832 dal P. J. Šafárik patronátu gymnázia výpoveď s tým, že tu ostane do konca zimného semestra. Dňa 6. apríla 1833 opustil Nový Sad a odchádza na pozvanie a záruku priateľov pôsobiť  do Prahy, kde sa venuje vedeckej a literárnej práci.

Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Pavel_Jozef_%C5%A0af%C3%A1rik