Nórsko je pre nás geograficky celkom dostupná krajina, kam môžeme doletieť s jedným prestupom za čosi viac, než dve hodiny. Veľmi ju však pre našinca vzďaľuje fakt, že je to jedna z najdrahších zemí sveta. Napriek tomu sú dva dôvody pre ktoré stojí za to nehľadieť na peniaze a prísť – hubárčenie a rybačka.

 

Dubáky v zástupoch

Na Slovensku je povestným hubárskym rajom Orava, ale napríklad aj Záhorie. Ani oba tieto naše raje však nemôžu konkurovať hubárskym zážitkom, ktoré si môžete dopriať neďaleko nórskeho hlavného mesta Oslo. Samozrejme, musíte mať skúseného sprievodcu. Mal som šťastie, že náš vtedajší Veľvyslanec v Nórsku a na Islande pán Andrej Sokolík mal na záver svojej úspešnej diplomatickej misie čas a spolu s jeho pani manželkou mi ukázali osvedčené miesta. Ukážkové kusy húb sa priam ponúkajú už keď pozriete z okna auta na ceste z letiska do hlavného mesta. Rastú v celých skupinkách na svahoch diaľnice, ale najviac ich je na okraji malých lesíkov okolo Osla, v lesných priesekoch a čistinkách. Na každom kroku sa tu otvárajú nové, nezabudnuteľné pohľady. Celé rodinky nádherne urastených dubákov a kozákov čakajú po desať až pätnásť kusov len na vás. Nám trom, spolu s pánom Veľvyslancom a jeho manželkou, sa podaril za necelé tri hodiny zbierania úlovok až tristo dubákov a tristo kozákov. Tie druhé sme už ku koncu ani nezbierali a skončili sme preto, že už tú nádheru nebolo kam dávať. Oživením tohto hromadného zberu boli kuriatka nevídaných veľkostí, ktoré u nás už takmer vymizli. Pre ich citlivosť na exhaláty je ich prítomnosť neklamným znakom čistej prírody a o tej sa v týchto lesoch, kde sme zahliadli dokonca aj statného losa, môžete aj takto na vlastné oči presvedčiť. Čerstvo pripravené kuriatka pani Sokolíkovou možno zaradiť medzi vrcholy gurmánskych zážitkov. O to prekvapujúcejšie je prečo miestni takéto krásne a zdravé huby nezbierajú. Nie je to totiž tak, že by ich k jedlám nepoužívali a to dokonca v niektorých prípadoch ako hlavnú prílohu napríklad do soté. Možno v jednej z najbohatších krajín európskeho severu je naozaj už ľahšie zájsť na trh, kde sme ukážkové kuriatka v ponuke aj našli a to aj s receptami na prípravu chutných jedál na obale papierového vrecka.

 

Tromso

Tromso

Rybárom ľahko a rýchlo

Aj ten kto nemá vyslovený talent na rybárčenie, tak ako ja, nadobudne v Nórsku náležité sebavedomie spolu s pozoruhodnými úlovkami. Ja som ten svoj rybársky raj našiel až 1150 kilometrov na sever od Oslo v rybárskom mestečku Tromsø. Tento skok znamenal prechod zo slnečného Osla, kde bolo začiatkom septembra ešte stále neuveriteľných 25 stupňov a ľudia sa kúpali v mori, do stále podmračeného Tromsø s vytrvalým, takmer neustávajúcim dažďom. Niet sa čo čudovať, veď sme za polárnym kruhom, kde je leto možné komentovať aj ako “obdobie veľmi slabej lyžovačky”. Kým v júni tu slnko nezapadá, v decembri si ho miestni užijú len dve hodiny do dňa a od konca novembra do konca januára je tu obdobie prevažujúcej tmy. Napriek tomu všetkému je Tromsø zastávkou mnohých veľkých výletných lodí a ponúka atrakcie u nás nevídané, medzi nimi aj lov arktických rýb z lode. Tá loď sa volá Signe I a má takmer sto rokov. Jej kapitán Arnt Ryvold pohodovou angličtinou (a tú tu ovládajú aj deti) tvrdí, že je rovesníčkou Titanicu, ale na rozdiel od tej nešťastne preslávenej luxusnej lode o Signe I nikto nikdy netvrdil, že je nepotopiteľná. Preto sme si hneď aj navliekli veľké oranžové plávacie vesty, čo bola aj vítaná izolácia pred chladným dažďom, ktorý na nás občas spŕchol. Kapitán Ryvold vám garantuje úlovok, k čomu mu pomáha aj lodný sonar, ktorý dnes majú už aj zámožnejší rybárski nadšenci. Podstatnejšia teda bude skôr skúsenosť a tiež pozorovanie kŕdľov čajok, čo rady dosadávajú nad veľké hejná rýb. Samotná rybačka je až pozoruhodne jednoduchá a naozaj každý len trochu zručný turista to zvládne. Na bočniciach lode sú totiž pripevnené jednoduché mechanické navijaky s kľukou. Z nich spúšťate lanko zaťažené olovnicou do približne 45 metrovej hĺbky. Návnada je až prekvapujúco prostá – sú to približne desať centimetrové umelohmotné kábliky jasných farieb, z ktorých trčia háčiky. Sú štyri v približne dvadsaťcentimetrových odstupoch. V pomerne temných hlbokých vodách fjordu pohybujúce sa farebné kábliky lákajú ryby ako ľahká korisť a na vás je už len odhadnúť podľa ťahu lanka, ktorý držíte v ruke, kedy niektorá zabrala. Keď sa dostanete nad celý húf, ryby ťaháte prakticky každých pár minút. Mojim rekordom boli tri ryby naraz na jeden záťah. Ale nemali sme toľko šťastia ako predošlá skupina, kde chytali naozaj veľké kusy a tak sme väčšinu úlovkov púšťali naspäť do vody. A tak mojim najväčším úlovkom som sa stal – ja sám. Chcel som si totiž vyskúšať aj rybačku na udicu a bol som tak šikovný, že som sa sám ulovil. Z háčiku som sa zvesil až za cenu natrhnutej záchrannej vesty. Niet nad jedlo z čerstvých rýb. Kapitán Ryvold hneď na lodi pripravil ulovené ryby tým najjednoduchším spôsobom – vyčistené ich uvaril v morskej vode. Ale tú najväčšiu sme si odniesli do hotela, kde z nej na druhý deň hodovalo dvanásť „rybárov“ a ich pozvaných hostí.

Tromso I

Tromso I

 

Rybolov vo veľkom

Okrem takýchto niekoľkohodinových zážitkov však Nórsko ponúka pre zahraničných návštevníkov aj rybolov vo veľkom. Takéhoto niekoľkodňového zájazdu sa zúčastnil aj známy prekladateľ a diplomat Milan Resutík, ktorý o tom hovorí: „Bol som na rybačke v Snillfjorde neďaleko krásneho mesta Trondheim. Každý deň sme najmenej dva krát vyrážali na člnoch do fjordu a chytali sme tresky obyčajné, ale aj iné ryby. Nórsko je prinajmenšom Nanga Parbat rybolovu, pre mňa však bolo Mount Everestom. Viac než rybárske fakty zaváži to, čo si človek z toho zachová. Musím povedať, že treska napríklad je oveľa lacnejšia, keď si ju kúpite v niektorom z obchodných reťazcov, ako keď si idete po ňu priamo do Nórska… Ale treska, ktorú si donesiete z Nórska nie je tým podstatným. Podstatným je všetko to okolo tej tresky…“ Úlovky z takýchto rybárskych výprav sa rátajú na desiatky kilogramov a aj našinci si tak z Nórska odvážajú domov plné kontajnery zmrazených rýb. Podľa slov kapitána Ryvolda je turistický rybolov možno východiskom z vážnej krízy, ktorým priemyselný rybolov v Nórsku práve prechádza. Stále menej rybárskych lodí vychádza na more a stále menej rybárov sa púšťa do tohto riskantného povolania. Konkurencia Rusov, či dokonca Japoncov je veľmi veľká a nízkym cenám ich úlovkov ťažko konkurovať. Už aj preto, že v jednej z najbohatších zemí sveta sú aj vďaka silným odborom platy rybárov príliš veľké. Rýchlopalnými delami vybavené veľké lode Pobrežnej stráže môžu cudzie lode odohnať od pobrežia, ale ich konkurencii na voľnom mori nezabránia. Preto sa v Tromsø rozhodli pre iné využitie bohatstva mora. Toto mesto sa stáva centrom umelého chovu rýb, kde je množenie, kŕmenie i odchyt dorastených kusov zmechanizovaný už tak, že naozaj môžeme hovoriť o rybárskom priemysle a výrobe rybieho mäsa. Možno to teda dopadne tak ako s tými hubami. Loviť a zbierať ich budú len zahraniční návštevníci…

 

Autor: Gustáv Murín