Jedným z turistických atrakcií Nórska je pobyt za polárnym kruhom. Ten prechádza približne v polovine krajiny na 66° 33´ severnej zemepisnej šírky. Práve tu raz do roka 21. júla slnko na deň nezapadá. O polnoci sa zastaví tesne nad obzorom a potom opäť stúpa. Vyššie už je to horšie – v Tromsø slnka nezapadá od 21. mája do 21. júla, naopak obdobie prevažujúcej tmy je zasa od 21. novembra do 21. januára. V decembri slnko svieti len dve hodiny. Paradoxne, asi práve tieto extrémy v slnečnom svite spôsobili, že toto neveľké mestečko so 61 tisícami obyvateľov nazývajú aj „Paríž severu“. Je tu totiž najviac kaviarničiek, reštaurácií a krčiem na jedného obyvateľa v celom Nórsku. Iste k tomu prispievajú aj študenti najsevernejšej univerzity Nórska.

Mesto leží na ostrove uprostred širokého fjordu, ktorý je preklenutý dvoma rovnakými mostami. Nad mestom sú snehom pokryté štíty, ale tiež holé svahy pretínané kolmými riečiskami dažďovej vody. Kto premešká letné, relatívne teplé obdobie, má smolu. Let na sever do 1150 kilometrov vzdialeného Tromsø tak začiatkom septembra tiež znamená skok zo slnečného Osla, kde bolo ešte stále neuveriteľných 25 stupňov a ľudia sa kúpali v mori, do stále podmračeného Tromsø s vytrvalým, takmer neustávajúcim dažďom a teplotami medzi 5 – 7 stupňov nad nulou. Kto si niečo podobné chce užiť a ušetriť peniaze, môže zájsť do Oravskej Lesnej – tam prší v priemere 251 dní do roka a zima tam je tiež takmer nórskeho typu.

Zvláštnosti nórskej pohostinnosti

Tromsø nie je stavané na krásu. Tvoria ho zväčša na červeno natreté drevené domy, ale aj panelákové sídliská. Na brehoch fjordu je vidieť zopár fariem a na jednom z ostrovčekov tu pod dohľadom Univerzity pestujú dokonca stádo jakov. Za návštevu stojí miestne Polárne múzeum a Arktická katedrála, kde sa konajú pozoruhodné koncerty, napríklad v podaní pôvodných obyvateľov etnickej skupiny Sami. Týchto atrakcií sa však veľmi rýchlo nasýtite a tak vám ostáva najmä skúmanie miestnej gastronómie a pohostinnosti. Keďže Nóri hovoria bežne anglicky, v reštauráciách by ste sa mali dorozumieť bez problému. Čo sa týka jedla, máte si z čoho vyberať. Môžete vyskúšať skvelé sobie mäso na hubách. Samozrejme, že by ste mali okoštovať „gravet“, čiže údeného lososa, a „lutefisk“ uvarený zo sušenej tresky v náleve. Národné jedlo, „koldtbord“, môže prekvapiť, je to totiž v podstate studená misa, na ktorej nesmie chýbať údené mäso, losos, čerstvé morské raky a krevety. Pre vyslovených gurmánov je určená vikingská pochúťka „smalahode“ – údená a potom uvarená barania hlava rozseknutá na polovice. Ak by ste si k týmto špecialitám chceli dať niečo na zahriatie, nebude to už také jednoduché. Jednak vám bude čoskoro horko z neuveriteľne vysokých cien alkoholických nápojov. Navyše si ich mimo pohostinských zariadení môžete kúpiť len v osobitných obchodoch štátneho monopolu Vinmonopolet. Panuje tu teda polo-prohibícia, ktorá má niekedy črty priam kocúrkovské. V hotelovom bare vás síce obslúžia až do druhej ráno, ale skončia takmer utajene. Ak by totiž vyzývali hostí k poslednej objednávke, bola by to vraj propagácia alkoholu… Ešte horšie dopadnete, ak ste napriek všetkým znechucujúcim kampaniam dostali chuť na cigaretu. Od júna 2004 bolo fajčenie vo verejných miestnostiach prísne zakázané. Fajčiari sú tak vyháňaní von, hoci aj ako hostia luxusných hotelov. Keďže ide o zákaz pomerne nový, je možné, že Nórsko takto prispeje k celosvetovej zbierke chorôb, ktoré by malo fajčenie spôsobovať, ešte jednou navyše – vzhľadom k miestnej krutej zime sa dá očakávať epidémia zápalu pľúc medzi fajčiarmi. Iróniou potom je, že v krajine tak zaťaženej proti fajčeniu sa voľne predávajú cigarety na kusy…

Autor: Gustáv Murín

Viac informácií o Nórsku nájdete na http://www.walkers.sk/norsko.php.