Je to iste paradox, ale dnes sa už dá takmer s istotou povedať, že viac Slovákov videlo Egypt než Nórsko. Príčina je prostá, táto prosperujúca severská krajina je pre nás veľmi drahá. Veď len pohár piva nás tam vyjde takmer na 10 eur, obed pre jedného 33 eur a prenocovanie v obyčajnom hoteli 80 eur.

Krajina fjordov a ostrovov

Nórsko je pluralitná konstitučná monarchia s jednokomorovým parlamentom, ktorá v roku 1905 získala samostatnosť od Dánska. Je členom NATO a OECD, ale už nie EÚ. Dôvodom je okrem iného aj ropa ťažená z plošín v Severnom mori, čo robí túto krajinu jednou z najbohatších zemí Európy. Pozoruhodné je tiež to, že 97 % elektrickej energie dodávajú miestne vodné elektrárne. V porovnaní so Slovenskom je Nórsko rozlohou 6,6 x väčšie, ale má o jeden milión menej obyvateľov. A hoci krajinu tvoria najmä hory, najvyšší vrchol (Glittertind) je stále o 185 m nižší ako náš Gerlach. Najjednoduchšie by sme mohli Nórsko opísať ako pás pohorí tiahnúcich sa celým západným pobrežím Škandinávie a postupne sa zužujúci od šírky 430 kilometrov na juhu až po 6 kilometrov na severe pri Narviku. Pobrežie, ktoré je približne 2650 kilometrov dlhé lemuje takmer 50 000 ostrovov. Patrí k nim aj súostrovie Špicberky a ostrov Jan Mayen pri Grónsku. Typická je veľká členitosť pobrežia, ktoré tvoria slávne fjordy. Keby sme sčítali obvod všetkých fjordov vyšlo by to približne na 20 100 kilometrov. Najdlhší, Sognefjord, preniká až 190 kilometrov do vnútrozemia a miestami je až 1300 metrov hlboký.

Kde je hlavné mesto?

Túto otázku si iste položí každý vnímavejší návštevník Osla. Toto hlavné mesto tvorí pomerne neveľké centrum, zvyšok je ukrytý v zeleni okolitých lesov. Zdanlivo ospalé severské mesto ožíva v piatok večer, kedy sa jeho obyvatelia dokážu zabávať až do skorých ranných hodín. Pozoruhodná je tiež ich záľuba v tzv. old-timeroch, čiže starých, zrekonštruovaných autách. Jednoznačným turistickým lákadlom je poloostrov Bygdøy, kam sa dostanete z osobného prístavu priamo v centre miestnou morskou lodnou „električkou“ za 20 nórskych korún. Nájdete tu totiž tri zaujímavé múzeá tematicky spojené práve s plavbou po mori. Prvým je múzeum troch vikingských lodí doplnené výstavou predmetov, ktoré sa v nich po stáročiach našli. Druhé je pamätníkom slávneho polárnika Roalda Amundsena a jeho lode Fram, na ktorej palubu sa dá vystúpiť. Do tretice si môžete prezrieť pozoruhodné lode ďalšieho slávneho Nóra Thora Hayerdahla – sú nimi Kont Tiki a Ra II vyrobené domorodými technikami z prírodného materiálu. Hayerdahl s nimi dokázal, že aj primitívne národy z oblasti Stredozemného mora a Mezopotámie sa mohli plaviť cez oceán. Komu nestačia tieto unikátne exponáty, môže ešte navštíviť múzeá nórskeho folklóru a námornej plavby. Priamo v meste nájdete Münchovo múzeum, ktoré je vlastne galériou obrazov a životopisných dokumentov slávneho maliara. Najznámejší je jeho obraz „Výkrik“, ktorého dve verzie ukradli priamo odtiaľto za bieleho dňa. Základný výjav však ostal ako vzor pre ozdobu zákuskov v miestnom bistre. Veľké umenie a priamočiara komercia sa tu pozoruhodne premiešavajú, ale v zásade si neprekážajú. Veď hneď oproti múzeu sa rozložil cirkus Merano kam zamierili v nedeľu poobede najmä rodičia s deťmi. Cestu domov im môže spríjemniť priľahlá botanická záhrada aj s univerzitnými pavilónmi, otvorená voľne návštevníkom. Zo všetkých mestských parkov má celosvetovú povesť Vigilandov park, ktorý je súčasťou štvrti Frogner. Ukážku výtvorov sochára Vigilanda môžete v malom vidieť už v zmienenom Münchovom múzeu. Jeho zaujatie erotikou hraničí až s pornografiou a zaujatý musel byť poriadne, keď so svojimi žiakmi zaplnil park až šiestimi stovkami nahých sôch. Tým dominuje stĺp v podobe falického symbolu obložený nahými kamennými postavami. Oslo však nežije len históriou a umením, ale aj bežným životom. Zúčastňuje sa na ňom aj neveľká komunita našich krajanov pod vedením pána Ladislava Zimu. Nájdu sa tu aj naši študenti s pozoruhodnými študijnými výsledkami. Nechtiac sa o nich môžete dozvedieť aj z inzerátu na stĺpe pouličného osvetlenia, kde niektorí ponúkajú svoje služby pri domácich prácach, aby si zarobili na živobytie, ktoré tu naozaj nie je lacné. Nepriamo s tým súvisí aj návšteva našich odborárok z potravinárskeho priemyslu, ktoré som zastihol pri pracovnej návšteve ich nórskych kolegov. Silné odbory v tejto krajine síce zabezpečili vysoké platy, ale tie zároveň neúmerne zdvihli ceny a spôsobili slabú konkurencieschopnosť nórskych produktov na svetovom trhu. Celkom inú delegáciu z nášho potravinárskeho priemyslu si pozvali Nóri sami. Je to až dvesto našich mäsiarov, ktorí učia Nórov krájať rezne, údiť mäso a vyrábať párky.

Tri pohľady do mestskej politiky

Ako každé hlavné mesto, aj Oslo má svoje úspechy i neúspechy v samospráve. Vzorom by nám mohli byť pri vyriešení projektu verejne dostupnej bicyklovej dopravy. Tento experiment poznáme aj u nás v Bratislave. Ktosi z našich pánov radných videl kdesi bicykle slúžiace verejnosti a bez znalosti súvislostí a základných podmienok úspešného fungovania, predložil návrh bratislavskej radnici. Tak sa celkom nadarmo vyhodili peniaze na takzvané „biele bicykle“, ktoré voľne odložené zakrátko zmizli, alebo sa stali terčom vandalov. O kradnutí a ničení bicyklov však vedia svoje aj v takých hlavných mestách ako Amsterdam alebo Ottawa. V Osle vec domysleli a funguje priam ukážkovo. Modernú myšlienku podporuje moderná technika. Stojany vkusných a solídnych bicyklov ovláda panel s vnútorným počítačom. Užívanie nie je anonymné, ale tiež nijako nezaťažuje užívateľa. Za symbolickú sumu 50 nórskych korún vám vydajú na celý rok identifikačnú plastikovú kartu. Tou si odomknete stojan, ale zároveň sa zaregistruje vaše požičanie bicykla. Ten je vám k dispozícii jednorázovo na tri hodiny. Túto dobu by ste nemali prekročiť, pretože vaša karta stratí platnosť. V prípade straty, či poškodenia bicykla je pôvodca opäť ľahko zistiteľný. A celý tento dômyselný systém nestál radnicu ani korunu, keďže náklady na vybudovanie stojanov i údržbu zaplatil známy denník, ktorý má za to na bicykloch svoju reklamu. Oproti našej Bratislave hlavné mesto Nórska naopak viditeľne zaostáva v čistote verejných priestranstiev. Na uliciach je aj v centre veľa špiny a dokonca aj neupratané zvratky. Niektoré domy sú v rozklade, ich fasády devastované. Ale môže vás milo prekvapiť aj reprodukcia Münchovho „Výkriku“ v sprayerskom prevedení na takejto fasáde. Tento problém môže súvisieť s ďalšou pozoruhodnou črtou Osla. Sú ňou prisťahovalci, ktorí sa usadili hlavne vo východnej časti mesta. Okrem tých, čo sem prichádzajú len za rýchlym prospechom (napríklad prostitúcia, krádeže, alebo snaha využiť utečenecký systém), sú tu tí, kto sa mienia usadiť na trvalo. Ale až približne 150 tisíc Pakistancov, ktorí nemajú s touto krajinou žiadne spoločné korene, nutne vytvára cudzorodú enklávu. Nóri sú tradične tolerantní a veľmi vnímaví k biede v iných končinách sveta. Obavou však je, aby nebola táto tolerantná krajina zneužívaná ako útočisko extrémistov. Naopak priam symbolický pohľad dnešných nórskych dní sa vám naskytne, keď vstúpite v Oslo do najstaršieho, takmer 150 rokov starého, katolíckeho kostola Svätého Olava, patróna Nórska. Na večernej omši sa tu zúčastňujú väčšinou prisťahovalci, modlitebné knižky sú v angličtine…

Autor: Gustáv Murín

Viac informácií o Nórsku nájdete na http://www.walkers.sk/norsko.php.