Ten, kto prichádza do Nepálu obvyklou cestou z Indie, musí mať nutne pocit, že prešiel špinavým staničným podchodom rovno do čarovnej záhradky. Veď tu niekde by malo byť aj tajomné Šangri-La v podobe raja na zemi. Najnedostupnejší kus Nepálu možno vidieť veľmi dôverne aj doma v papučiach. Slovenská televízia už odvysielala film Karavána, na ktorom má veľkú zásluhu Eric Valli, francúzsky fotograf a znalec nehostinných častí Nepálu. Film nakrútený vo výške nad päťtisíc metrov rozpráva nielen o kráse i krutosti drsnej prírody, ale je to zároveň živý a moderný príbeh o generačnom i civilizačnom strete, o moci, láske i smrti. Tak geniálne dielo však mohlo vzniknúť až po dvadsaťročnej skúsenosti s obyvateľmi oblasti Dolpo pri tibetských hraniciach. To je tá časť Nepálu, ktorá nám ako bežným návštevníkom ostáva skrytá. Na dohľad sa jej však môžeme dostať na obľúbených horských túrach (vychytený je najmä okruh okolo Annapurny), ktoré zvládne pri rešpektovaní zásadných pravidiel aj netrénovaný našinec.

Kto je zvedavý na úchvatné prírodné panorámy, nechá sa zlákať aj do vzdialenejšej Pokhary v strede krajiny. Turistickí sprievodcovia vám tu sľubujú celoživotný zážitok kontrastu himalájskych velikánov, ktorých biele vrcholy sa odrážajú na hladine hlavného jazera Phewa. Do Pokhary som sa nechal odviesť rozheganým autobusom po úzkych cestách prechádzajúcich ostrými serpentínami a zážitok to bol. Zážitok z globalizácie, ktorá v jednej zo svojich najhorších podôb už dorazila aj sem. Úchvatné pohľady si tu totiž môžete dopriať len v niektorých (hlavne letných) mesiacoch roka. Ja som žiaľ prišiel vtedy, keď dokonca ani z moderného chrámu Mieru (postaveného Japoncami na strmom svahu nad jazerom) nebolo vidieť z Himalájí čo len tieň. Príčinu som sa mohol dočítať aj v miestnych novinách, kde sa píše: „Dlhotrvajúce suché obdobie, spojené s vetrom prinášajúcim miestny prach, smog, ako aj piesok z púští indického Radžastánu spôsobuje mnohé problémy i zhoršenie stavu u ľudí s dýchacími a očnými ťažkosťami. Viditeľnosť o tretej hodine poobede klesá na 2500 metrov. Pokiaľ klesne pod 2000 metrov, nemôžu pristávať lietadlá. Drastické zmeny teplôt medzi ránom a večerom tiež namáhajú imunitný systém.“

 

Tak predsa zážitok

 

Ale skutočného zážitku z divej prírody som sa predsa len dočkal. Na juhu Nepálu je Kráľovský národný park Chitwan, kde sa za rozumný poplatok môžete zúčastniť niekoľkodňového safari. Táto malarická oblasť pôvodne chránila celú krajinu pred nájazdmi z juhu. Jej obyvatelia sú proti chorobe odolní, ale našinec nesmie zabudnúť na včasnú prevenciu. A tí, čo sa stretli s moskytiérou po prvý krát a nevedia ako ju používať, môžu zažiť pozoruhodnú noc, kedy sa všetky moskyty obetavo nasťahujú k vám pod moskytiéru a nie mimo nej ako by to po správnosti malo byť. Najspoľahlivejšou atrakciou parku sú slony. Samozrejme tie cvičené, ktoré vodia pohoniči s krátkymi palicami so železným hákom podvečer na kúpeľ v blízkej rieke. Ako nás zasa poučí miestna tlač: „Tie divé zničili niekoľko domov a množstvo úrody v Chitwane a vzbudzujú hrôzu u obyvateľov. Počas februára a marca slony, ktoré utiekli z Kráľovského národného parku Chitwan, zničili domy desiatim obyvateľom v dvoch dedinách.“ Cvičené slony sa na tomto safari využívajú na priblíženie sa k divým nosorožcom. Hľadať ich takto v neprehľadných húštinách je pozoruhodný zážitok, ale zároveň musíte počítať s nepohodlím. Turisti totiž trónia vždy po štyroch v akejsi ohrade na sloňom chrbte tak, že rožné priečky majú medzi nohami. Okrem nepohodlného sedenia si slon občas zmyslí uvoľniť niektorú nohu od záťaže a tak striedavo padáte dolu hlavou a striedavo sa váľate na chrbty, tých čo sedia za vami. Omnoho pohodlnejšia, ale tiež dramatickejšia, je pešia výprava priamo do srdca najhustejšej džungle parku. Sprievodcovia nesmú mať zbrane a tak jediná obrana pred náhle sa zjaveným nosorožcom, alebo dokonca medveďom je útek na stromy. Prví utekajú sprievodcovia, poslední sú turistickí lovci najzaujímavejších záberov. Ale keď vám nosorožec dupoce rovno do objektívu kamery, je rozumné sa vrhnúť k najbližšiemu stromu, ak tam práve nevisí zvyšok vašej turistickej výpravy. Omnoho pokojnejšie je potom pozorovanie vodných byvolov, jeleňov, opíc a vtákov. Politika však žiaľ zasahuje aj sem. Safari sme sa zúčastnili práve v dňoch, kedy maoisti vyhlásili zákaz používania vozidiel a fungovania úradov v celej krajine. A akokoľvek sa to zdá neuveriteľné, v celej krajine vrátane hlavného mesta úrady a obchody ostali zatvorené a cudzincov ponáhľajúcich sa práve vtedy na letisko zvážali vládne autobusy chránené obrnenými transportérmi. Aj v odľahlej džungli organizátori chvíľu riešili problém, či dopravné slony nie sú náhodou aj vozidlami, na ktoré sa vzťahuje zákaz. Viaceré obchody a bary, hoci aj v susedstve blízkej vojenskej základne, ostali zatvorené. To vyčkávavé ticho a tma po policajnej hodine boli hrozivé. Mimochodom, neďaleko od Kráľovského národného parku Chitwan je nie tak dávno objavené rodisko Budhu (narodeného 623 pred naším letopočtom) na mieste zvanom Lumbini. Kto obľubuje posvätné miesta, nemal by ho minúť.

Autor: Gustáv Murín