V rámci projektu „Slováci a svet“ vám predstavujeme vynikajúce osobnosti slovenského pôvodu, ktoré sa presadili aj vo svete vedy. Mladý vedec Norbert Werner (1981) prišiel z východoslovenskej Rožňavy až do legendárneho amerického vesmírneho úradu NASA. Po získaní doktorátu na Utrechtskej univerzite sa dostal na univerzitu v kalifornskom Stanforde, kde bol v rokoch 2008 až 2016 členom Kavliho inštitútu pre astrofyziku častíc a kozmológiu (KIPAC). Spolupracoval tu s vedcami z celého sveta a udržuje s touto rešpektovanou inštitúciou silné vzájomne prospešné odborné vzťahy. Pôsobil tiež na Ústave Maxa Plancka pre astrofyziku v Mníchove v Nemecku.

Zhluk galaxií, ktoré pozoroval N. Werner a jeho tím pomocou družice XMM-Newton. Autor: ESA

Zhluk galaxií, ktoré pozoroval Wernerov tím pomocou družice XMM-Newton. Autor: ESA

Medzi jeho najväčšie úspechy patrí objav tzv. kozmickej pavučiny. Fyzici existenciu tohto riedkeho plynu, ktorý je akýmsi stavebným materiálom vesmíru síce predpokladali, nikomu sa ho však doteraz nepodarilo nájsť. V rozhovore Vladimírom Jancurom pre denník Pravda (celý rozhovor TU) zaujal aj svojím vzťahom k umeniu: „Mám rád výtvarné umenie i hudbu, rockovú aj klasickú. Ale v čase dospievania som mal veľmi rád Vangelisa a Jeana Michela Jarreho, lebo ich hudba mi pripomínala vesmír. Niektoré skladby maďarskej skupiny Omega a britských Pink Flyod mi tiež pripomínali vesmír. Pink Flyod je dodnes moja najobľúbenejšia kapela.“

V súčasnosti je vedúcim výskumnej skupiny astrofyzikov „Lendület Hot Universe“ na Eötvös Loránd University v Budapešti. Zároveň učí ako docent na Katedre teoretickej fyziky a astrofyziky na Masarykovej univerzite v Brne a je tiež  hosťujúcim docentom na Vysokej škole vedy na Hirošimskej univerzite v Japonsku. Využívajúc hlavne vesmírne observatóriá, ale aj pozemné a vzdušné teleskopy, študuje najhorúcejšie miesta a energeticky najživšie javy vo vesmíre.

Jeho názor na to, či existuje iný život vo vesmíre sa dozviete TU.

 

Pripravil: G. Murín

(10)