Povedzme si úprimne, o vietnamskej televízii a rozhlase nevieme nič a ak na ne príde reč, tak určite nie obdivná. Vzdelanejší vedia, že je štátna a že štátna ideológia nám pripomína najhoršie časy minulosti. K tomu mám ešte privátnu informáciu, že jeden môj známy dostal pred časom „job“ sledovať celé dni vysielanie vietnamskej televízie (hoci nevie po vietnamsky) a do mesiaca, či dvoch k tomu napísať analýzu ich vizuálu. O to som bol zvedavejší, keď som pred nedávnom viedol skupinku slovenských novinárov do tejto masmediálnej inštitúcie sídliacej v práve dokončovanom modernom mrakodrape v Hanoji.

 

Televízia

  Na úvod niekoľko faktov, ktoré sme sa dozvedeli na mieste. Televízia zamestnáva štyri tisíc zamestnancov, ktorí obsluhujú deväť kanálov. Každý z nich má svoje zameranie – hlavné spravodajstvo a publicistika, vzdelávanie, šport, pre krajanov v zahraničí, mládežnícke, školstvo atď. K tomu majú ešte aj káblovku. Vysielajú aj klasické tele-novely vlastnej produkcie, kde je pozoruhodne veľa fyzického násilia a pästných útokov – učene by sme to označili za „domáce násilie“ a jeho dramatické následky. Okrem toho produkujú aj vlastné filmy! Znak ich televízie pripomína farbami veľmi našu zaniknutú VTV.

VTV 1

VTV 1

A teraz to, čo si iste všimol aj ten náš odborný „pozorovateľ“ – grafická podoba vysielania je na špičkovej úrovni. Dekorácie štúdií nápadité. Mohli sme sa o tom presvedčiť v štúdiu, ktoré bolo celé venované súčasnému futbalovému Euro 2016. Na jeho príklade by sme si mohli povedať, ako veľkoryso vysielajú. Pokrývajú všetky futbalové zápasy a keď hrali Maďari, dokázali zohnať športového komentátora na dôchodku, ktorý zasvätene predstavil svetlé chvíle futbalovej histórie tejto krajiny. Mimoriadne sympatie prejavili a prejavujú (ale to je obecne v celej spoločnosti) k Slovensku.

VTV 2

VTV 2

VTV 6

VTV 6

 

Pamätajú si, ako sme im pomáhali v absurdnej, brutálnej vojne vyvolanej americkou agresiou a hlavne koľkí mali šancu prísť k nám za vyšším vzdelaním, či pracovnou odbornosťou. Vo vysielaní sa to prejavilo tým, že keď sme hrali s Walesom, tak takmer nezaznelo počas zápasu iné meno, než Slovakia. Z víťazstva nad Rusmi sa tešili takmer ako naši a zostrih tých dvoch ukážkových gólov otváralo vysielanie o Euro 2016 na druhý deň. Do Francúzska vyslali vlastný štáb, ktorý vyspovedal aj našich hráčov – Weissa a Škrteľa. Celkovo bolo ich pokrytie európskeho šampionátu profesionálne, veľkorysé a zasvätené. A k tomu všetkému pridali niečo, čo by ortodoxným futbalovým znalcom nenapadlo ani v najdivokejších snoch. Ako bonus pridelili každému mužstvu jednu peknú fanúšičku so znakom daného mužstva na drese a tie proti sebe pred konkrétnym zápasom súťažili (skôr pre pobavenie) a tipovali (samozrejme každá v prospech toho „svojho“ národného tímu). Túto futbalovú show riadila v drese rozhodcu Európanka so znalosťou vietnamčiny a jej vietnamský kolega. Skrátka niečo osobité…

VTV 4

VTV 4

Inak sa ich vysielanie v zásade nelíši od nášho. Aj tu majú množstvo komerčnej reklamy a ako sme sa dozvedeli, zisky z nej sú významnou súčasťou celkového rozpočtu. A nakupujú aj zahraničné formáty ako X-faktor a dokonca aj program o varení sa tu mihne. V netradičnom nedeľnom  prime time sme tu mohli sledovať aj ich veľkoryso urobenú Miss Vietnam v priamom prenose  Špecifikom ich televízie je, že v diskusiách sa objavujú aj starší hostia a na niektorom z programov vás môže zaskočiť zasvätený dokument o tom, ktorý súčasný tank je zo všetkých najlepší.

Tieto informácie a vlastné náhodné divácke skúsenosti korunovala naša návšteva v štúdiách. V tom najväčšom je vysúvateľná galéria s tristo miestami pre divákov a k dispozícii je tisíc reflektorov. Technika je v drvivej miere zahraničná. Naši kolegovia z TA3 s uznaním kvitovali jej úroveň, aj výbavu štúdií. Mňa najviac zaujali dve veci – neuveriteľná ústretovosť s akou nás prijali a vodili všade, kam sa nám zažiadalo s tým, že sme mohli voľne fotografovať a nakrúcať. Na všetky otázky odpovedali, nijakej téme sa nevyhýbali, mali sme všade dvere otvorené. S jedinou podmienkou – do časti so štúdiami sa všetci bez rozdielu musia vyzuť! Čítate správne, na poschodí so štúdiami, réžiami a ich zázemím chodia všetci zamestnanci v ponožkách. Vraj kvôli technike…

VTV 3

VTV 3

Rádio

   Porovnanie našich verejnoprávnych a ich štátnych masmédií vyniká práve preto, že u nich sa tieto dve inštitúcie – televízia a rádio – nedávno rozdelili. Zvolili teda opačný postup, ako u nás. Vo vestibule samostatného rozhlasu nás čakala Phoebe, teda zástupkyňa ich odboru zahraničných stykov, ktorá si práve preto zmenila meno na jednoduchšie pre cudzincov. Opäť sme tu mali dvere široko otvorené a opäť sme sa museli všetci vyzuť.

Viet. rádio 1

Viet. rádio 1

Viet. rádio 2

Viet. rádio 2

 

Vietnamský rozhlas má 3500 zamestnancov, ktorí obsluhujú šesť kanálov. Najvyťaženejší z nich informuje o aktuálnej dopravnej situácii. Kto zažije dopravu v mestách ako Hanoj, či Saigon, musí sa nutne čudovať, ako je možné, že pri takej mase motoriek a skútrov, ktoré sa valia všetkými smermi (aj v protismere a dokonca po chodníkoch!), je tak málo dopravných nehôd. Za náš desaťdňový novinársky pobyt sme videli jednu (zrážka auta so skútrom) a aj tá nevyzerala dramaticky. Veľkú zásluhu na tom má aj 24-hodinové vysielanie dopravných správ. ktoré vychádza z prehľadu 100 kamier v Hanoji a 200 v Ho Či Minh City. Na rozdiel od niektorých dopravných kamier v Bratislave, ktoré sú len na okrasu, tieto ovládajú z centrálneho pultu a vedia sa tým pádom prizrieť aj bližšie na danú križovatku, ak treba. V prípade hromadnej havárie prerušujú bežné správy aktualitami na mieste. Správy o nehodách dostávajú najmä od taxikárov. V prestávkach hrajú populárnu muziku. Ide o veľmi populárny rozhlasový kanál, ktorý má veľa ohlasov od poslucháčov. Mali sme možnosť hovoriť aj s najpopulárnejším moderátorom menom Tuan. Priznal, že väčšina ohlasov na jeho správy je od poslucháčok, ktoré citlivo reagujú takmer aj na to, či sa dobre vyspal. Moderuje sedem dní v týždni vždy po tri hodiny už sedem rokov.

Viet. rádio 3

Viet. rádio 3

Unikátnou špecialitou vietnamského rozhlasu je ich vlastné televízne vysielanie, ktoré v funguje pokusne prvý rok. Obsluhuje ho 250 zamestnancov a špecializuje sa na vysielanie z parlamentu, ale aj výjazdy poslancov a program vypĺňajú aj náladovky, lebo vysielajú 24 hodín denne.

Print

   Kto len trochu vníma moderný Vietnam vie, že tu funguje hybridný ekonomický systém „otvorených dverí“. Znamená to, že štátne zriadenie sa síce riadi socialistickým ideálom, ale súbežne s tým funguje kapitalistická ekonomika voľného trhu. Vďaka vedúcej osobnosti Vietnamsko-slovenskej obchodnej komory Dr. Doan Duy Khuong sme sa tak mali šancu stretnúť s niekým, koho by sme u nás nazvali mediálnym magnátom. Ten bol pôvodne novinárov a nejaký čas vyučoval masmediálne štúdiá aj na univerzite. Pán Nguyen Truong Son je doslova šťastným (keďže oficiálne je takýto monopol nemožný) majiteľom licencií na celé spektrum zahraničných časopisov ako Esquire, Cosmopolitan, Bazaar, Family, ale aj o varení a o marketingu. Vietnamské mutácie plnia všetky obvyklé štandardy a dobre sa predávajú, takže sa pán Nguyen môže plne venovať svojej vášni, ktorou sú luxusné autá. Počas neformálneho stretnutia s našou novinárskou delegáciou fajčil tenké cigarety síce do polovice, ale zato neustále. Denne tak vyfajčí až štyri krabičky. Nie je to však len klasický kapitalistický zbohatlík. Venuje sa aj propagácií turistických destinácií Vietnamu a bol to on, kto pripravil, zorganizoval a predstavil veľkorysú výstavu s názvom „Vietnam – svetová destinácia 2016“, ktorá bola otvorená 20.6. v Primaciálnom paláci za účasti pani Veľvyslankyne Ho Dac Minh Nguyet i významných hostí a ktorá má ambíciu putovať po Slovensku. Súčasťou výstavy bol aj propagačný film z dierne pána Nguyen Truong Son.

 

Rovnaké a predsa iné

   Na príkladoch troch hlavných prúdov masmédií sa tak môžeme presvedčiť, že masmédiá po vietnamsky síce vychádzajú z univerzálnych, globálnych princípov, ale vedia k nim pridať aj svoje pozoruhodné špecifiká…

Na otázku, čím sa líši slovenské žurnalistické prostredie oproti tomu vietnamskému je pozoruhodne jednoduchá odpoveď, ak si spomenieme na žurnalistiku u nás pred rokom 1989. Vo  vietnamských médiách majú ešte stále priestor kultúra (recenzie kníh, divadla a kinematografie, čo u nás nahradili takmer výlučne propagačné materiály) a vzdelávanie (na ktoré na hlavných kanáloch rezignovala aj RTVS, hoci to má v štatúte ako povinnosť). Do vysielania sa dostanú príspevky aj o starých ľuďoch a malých deťoch – tým prvým sa tu dostáva úcta, tým druhým pozornosť. Už poznajú life-stylové časopisy, ale ešte nie sú zavalení hlušinou „blváru“ a netrpia na post-kapitalistické zužovanie pohľadu na svet len cez „úspech“, hoci často pochybný. Ale na druhej strane majú iste stále ešte tabuizované témy, ktoré vnímajú na naše pomery precitlivelo. Neviem, či je vietnamský mediálny priestor lepší alebo horší od nášho. Rozhodne je iný a keď hovoríme o inakosti, myslíme tým diverzitu. A tá je v prostredí globalizovaných médií rozhodne potrebná…

Gustáv Murín

 

Článok vznikol s podporou grantu Literárneho fondu v Bratislave.