Tak ako má Washington Central park a Londýn Hyde park, tak má Bratislava svoj Lesopark. Málo si uvedomujeme, že ten je súčasťou špičky veľkého Karpatského oblúku, ktorý putuje zo Srbska cez Transylvániu približne 1500 kilometrov až k nám.

V lete je Lesopark ideálnym miestom prechádzok, aj bicyklových výletov. Jednu z najzaujímavejších trás sme vyskúšali na bicykloch. Začína v Krasňanoch na Peknej ceste (hoci sa dá ísť aj cez vinohrady k priehrade a lesným chodníkom) a je to ten najťažší úsek, pretože šliapete približne dva kilometre do kopca. Ešte že je už po prvom kilometri občerstvovacia stanica s názvom Šinveg. Je to veľmi úspešný projekt mladých ľudí, ktorí premenili jednu zo záhrad pri ceste na úžasné piknikové miesto, ktoré vyhľadávajú najmä mladé rodinky s deťmi  akonajú sa tu aj narodeninové oslavy detičiek. Názov vychádza z pôvodného „Schiene weg“, keďže tu viedla lesná železnička. Keď sa v 50. rokoch minulého storočia začalo stavať sídlisko Krasňany, ktosi omylom premenoval „Schiene weg“ na „Schöne weg“ a tak vznikla Pekná cesta :)

 

Okolo Horárne na rázcestie

   Kým sa vyštveráte aj s bicyklami po asfaltke okolo Horárne ku križovatke na hrebeni Karpát, miniete veľké detské ihrisko plné mladých rodiniek a niekoľko miest na posedenie a opekanie, ako aj altánky. Je skvelé, že vedenie Lesoparku udržiava tieto oddychové zóny. V detstve sme chodili s otcom hlbšie do lesa a opekali si pri náhodných ohniskách. Tieto súčasné sú vhodné pre väčšie partie a snáď sa oživí aj tradícia prípravy živánskej na čerstvom vzduchu.

Domček I

Domček I

Po ceste len bdelé oko rozpozná neďaleko jedného z altánkov najnovšiu atrakciu Lesoparku – domček na strome. Je to znak, že našinci už od dobroty nevedia, čo so sebou, a vedenie Lesoparku im za príslušný poplatok dopraje túto romantiku. Len v noci chodiť dole drevenými schodmi a pomedzi stromy a kríky do neďalekej búdky je samo o sebe zážitok. Obávam sa, že viacerí jednoducho zvolia skratku v tých kríkoch…

Domček II

Domček II

 

S vetrom o závod

  Akonáhle ste na križovatke na hrebeni, stačí sa len spustiť po čerstvo vynovenej asfaltke dolu kopcom niekoľko kilometrov. Nesmiete sa ale kochať príliš, pretože potom prehliadnete dôležitý bod vašej cesty – lanovku. Na tú vás totiž z cesty upozorní len hluk jej chodu. Keď nie je práve v prevádzke, nenájdete ju! Má totiž názov “Železná studnička – Kamzík”, ale Železná studnička je o kilometer nižšie.

Lanovka I

Lanovka I

Konečne sme pri lanovke, na ktorú sa dá pozerať obomi očami, každým inak. To jedno sa zhrozí nad stavom budovy, kde fungovala kedysi vychytená reštaurácia Snežienka. Dnes je to zámok hrôzy. Druhé oko sa poteší tým, že po rokoch aspoň lanovka opäť funguje. A berie bicyklistov!

Je to skvelý nápad – vyvezú vás aj s bicyklom bez príplatku za 3 eurá. Len keby nebol pán pokladník taký „bručoun“ a nemal tendenciu odvrknúť na každú otázku. Dôležité je vedieť, že na lanovku neberú elektro-bicykle a že nechodí stále, ale väčšinou raz za hodinu pätnásť minút. Ešte že je pri lanovke bufet s terasou a príjemnou obsluhou, takže čakanie nemrzí.

Lanovka II

Lanovka II

Inak, obsluha je vzorná, aj keď umiestnenie bicyklov je improvizované na prichytenom háku a pri prechode kladkami sa bicykel dokáže zhúpnuť, až skĺznuť. Ale zjavne drží.

Lanovka IV

Lanovka IV

Cestou lanovkou sa môžete kochať. Len domácemu znalcovi pripomínajú sedačky 50-te roky, hoci vás obsluha lanovky ubezpečí, že sú len cca 15 rokov staré a rekonštruované podľa tých pôvodných. No, nemuseli by sme vždy lpieť na autenticite, zvlášť keď ide o techniku, kde je užitočnejšia účelnosť, než historický vzhľad.

 

Pozor, adrenalínoví zjazdári

   Lanovku využívajú aj bikeri vybavení bicyklami výhradne na zjazd. A nestačí im prirodzený spád, ale ešte sa na vrchu spúšťajú z prudkého nájazdu. Nič proti tomu, pokiaľ idú svojimi štyrmi „zjazdovkami“. Niektorí sa ale od Kamzíka spúšťajú napríklad ku Krasňanom normálnymi chodníkmi a to takou rýchlosťou, že nestačíte uskakovať. Tak, pozor na nich!

 

Kaverny a bufety

   Keď vystúpite z lanovky, už po pár krokoch je občerstvenie pri bufetoch s peknou vyhliadkou. Pozornejší si všimnú, že neďaleko sú rekonštruované bunkre z 1. svetovej vojny, zvané kaverny, ale hoci tabuľa na budove lanovky o nich informuje naozaj podrobne, zaboha, sa nedozviete, kedy je niektorá z expozícií otvorená. A to ani na internete. Hoci by nadšenci týchto bunkrov mali mať sami záujem, aby návštevníci dobrovoľným vstupným (ako v iných už zavedených bunkroch z 2. svetovej vojny) prispeli na údržbu týchto pozoruhodných historických miest  Bratislavy. Takto to síce máte zadarmo, ale musíte sa vopred prihlásiť. A ak idete na bicykloch, ako máte stihnúť dohodnutú hodinu?

Keď už sme pri bufetoch, je čas sa občerstviť. Poteší lokša so skutočnou kačacou plnkou. Len plnený langoš, ktorý by inak mohol byť pochúťkou, nemal byť vytiahnutý z chladničky, či mrazničky rovno do mikrovlnky, takže sa premenil na buničinu bez chuti. Vieme, naši hygienici sa radi popasú na opatreniach, ktoré pripomínajú skôr alibi, než službu zákazníkom. Vôbec to majiteľom, či prenajímateľom takýchto malých prevádzok nezávidím. Ešte že čapované pivo zachráni.

O tom, že podnikať ani na takomto lukratívnom mieste nie je ľahké svedčí ďalší zámok hrôzy, čo uvidíte po ceste od lanovky – Expo Koliba. Na pôvodnú budovu slovenskej architektúry privezenú z Expa v Montreali, kde mala veľký úspech, sa vôbec nepodobá. A ani tradícia a dobrý zvuk pôvodnej reštaurácie túto investíciu nezachránili.

 

Domov dolu kopcom

   Hoci z Kamzíka sú Krasňany takmer na dohľad dolu kopcom, keď sa pustíte po hrebeni, ešte sa v niektorých úsekoch aj našliapete do kopca. Tak máte aspoň čas si všimnúť užovku stromovú, či srnku, čo prebehne poblízku. Ale kochať sa veľmi nemôžete, lebo je to lesná cesta plná kamenia a aj koreňov. Tak rýchlo pochopíte prečo väčšina rekreačných cyklistov v Bratislave prechádza na široké gumy (nie však automaticky aj duše :) ), lebo tie sa s takými nerovnosťami ľahšie vysporiadajú.

Po ceste je viacero lúk s altánkami obsadenými rozjarenými turistami. Čoskoro sa ale dostanete na vyasfaltovanú hrebeňovku a ňou naspäť okolo Horárne a Šinvegu na Peknú cestu. A ak máte malé deti, tak odbočte pred Kartografiou doľava na poľnú cestu pod vinohradmi. Nejaký geniálny nadšenec tam premenil opustenú vinohradnícku družstevnú budovu na farmu s ovcami, kozami, husami aj sliepkami. Po ránu ich všetkých budí statný kohút. Sú tu i kone a kus ďalej sa na nich dá aj zajazdiť.

Týmto výletom strávite v pohodičke s občerstvovacími zástavkami pol dňa, čistého času niečo medzi tromi a štyrmi hodinami.

Bratislava  je obdarená Lesoparkom …

 

Gustáv Murín