V rámci projektu „Slováci a svet“ predstavujeme vynikajúce osobnosti slovenského pôvodu, ktoré sa presadili aj vo svete vedy. Dnes je to doktor Michal Ševc-Pristaš, ktorý sa narodil v obci Radoma v oblasti pod Duklou, ktorá bola a je najchudobnejšou oblasťou východného Slovenska. Jeho životnú dráhu opisuje J. Pavlišin vo svojej štúdii „Slovenské osobnosti medicíny vo svete: 20. storočie“. Za Slovenského štátu študoval Michal Ševc na gymnáziu v Prešove. Po skončení druhej svetovej vojny išiel na medicínu na Karlovu univerzitu v Prahe. Po februári v roku 1948, keď sa vo vtedajšom Československu dostala k moci komunistická strana, predpokladal, že v štúdiu nebude môcť pokračovať. Angažoval sa totiž v katolíckom hnutí a jeho otec ako súkromník vlastnil krčmu. Michal emigroval do západného Nemecka, kde sa dostal do zberného tábora pre emigrantov z východnej Európy. Tam sa zapojil do protikomunistickej činnosti a publikoval v rozhlasovej stanici Slobodná Európa. Za pomoci redaktora Imricha Kružliaka sa cez rádiové vlny pod pseudonymom Pristaš (podľa mena svojej matky za slobodna) prihováral poslucháčom. Neskôr, prostredníctvom medzinárodnej organizácie Dielo katolíckej pomoci vysokoškolákom, sa dostal do Španielska. Za pomoci podpredsedu organizácie Slováka Jozefa Ciekera mu tam umožnili pokračovať v štúdiu medicíny na madridskej univerzite. V tom ho podporovala jeho snúbenica, americká Slovenka Xénia Olexyová, s ktorou sa po skončení štúdia oženil. Odišli spolu do Pottswille v Pennsylvánii, kde pracoval ako lekár. Medzi krajanov do Radomy zavítal až po vyše 30 rokoch emigrácie. Mal zámer vrátiť sa tam natrvalo, jeho túžba sa mu však nesplnila. Nezávislej Slovenskej republiky sa už nedožil. Zomrel v USA vo februári 1987 na infarkt pri ošetrovaní pacientov vo svojej ordinácii.

 

Takto na neho spomínajú v rodnej obci:

Jeho rodná obec Radoma sa jeho návštevy dočkala až po viac ako 30-tich rokoch jeho pobytu v emigrácii. Po overení si politických pomerov v Československu sa ako Americký štátny občan rozhodol  Československo navštíviť. Bola to radosť nielen pre neho, ale pre celú jeho rodinu a občanov obce Radoma.

Po tejto jeho návšteve nasledovala cesta jeho rodičov do USA s tým, že tam mali zostať natrvalo, nakoľko obaja boli už v penzijnom veku. Na americký spôsob života si však už jeho rodičia nemohli zvyknúť a po troch mesiacoch sa vrátili naspäť do rodnej obce. Svojich rodičov potom Miško pravidelne navštevoval a do USA pozval aj svoju sestru Máriu s manželom, ako aj ich deti. Vždy svojim rodičom pripomínal, že keď dosiahne penzijný vek, tak s celou svojou rodinou sa vráti na Slovensko do rodnej obce Radoma.

Avšak táto jeho túžba sa mu už nesplnila. Svojej penzie a nezávislej Slovenskej republiky sa už nedožil. Zabúdal na seba keď išlo o zdravie iných. Lúčil sa s ním celý svet a najmä tí, od ktorých nezobral ani halier.

 

Pripravil: Gustáv Murín