V rámci projektu „Slováci a svet“ si pripomíname vynikajúce slovenské osobnosti, ktoré sa presadili aj vo svete vedy. Dnes je to Johann Wolfgang Kempelen (* 23. január 1734, Bratislava – † 26. marec 1804, Viedeň). Jeho rodný dom stojí dodnes v Bratislave na rohu Dunajskej a Klemensovej ulice. Jeho otec bol vyšším úradníkom v Bratislave a tak si mohol dovoliť poslať syna na štúdiá filozofie a práva do Rábu, Viedne aj Ríma. Po ich absolvovaní nastúpil na miesto tajomníka uhorskej Dvorskej komory v Bratislave, neskôr povýšil na radcu. Už ako 25-ročného ho Mária Terézia menovala riaditeľom soľných baní v celom Uhorsku. Vďaka technickej vynaliezavosti aj ľudskejšiemu prístupu k baníkom zvýšil ich efektívnosť.

Keďže bol nadšeným vynálezcom a rád riešil technické rébusy, Bratislava sa dočkala unikátneho mechanického čerpadla, ktoré ťahalo vodu na Bratislavský hrad. Navrhol neďaleko na Dunaji aj nový pontónový most a zavlažovacie zariadenie na Žitnom ostrove. Vo viedenskom Schönbrune navrhol pre cisárske sídlo fontánu. Ovládal sedem rečí, takže sa prirodzene pohyboval aj na panovníckom dvore. Zaujal však aj dômyselnými hracími „automatmi“, medzi ktorými vynikal Turek-šachista. Išlo o drevenú figurínu, ktorej na kolenách ležala šachovnica.

Kempelen, šachový stroj

Kempelen, šachový stroj

Figurína dokázala posúvať svoje figúrky nielen tak, ako by to dodnes nedokázal žiadny robot, ale navyše aj porážala takých urodzených súperov ako boli pruský kráľ Fridrich II., Napoleon, ruská cárovná Katarína II. a ruské veľkoknieža Pavol. Fakt, že mechanická ruka nie je dodnes schopná bez chyby robiť také krehké pohyby a aj genialita dreveného Turka vyvolávala pochybnosti. Tomu čelil Kempelen tým, že občas dával vzácnym hosťom nahliadnuť do útrob stroja. Traduje sa, že záhadu vyriešil istý vtipkár, ktorý uprostred šachovej seansy začal volať, že horí, a zo stroja sa vysúkal vystrašený živý šachista trpasličej postavy. Aj preto o Kempelenovi kolovali i nelichotivé komentáre. Naopak básnik Goethe v jednom svojom liste pochvalne komentuje jeho hovoriaci automate, ktorý vraj ovláda neveľa slov, ale napodobovanie detského džavotu a vybrané slová mu idú celkom dobre.

Zostrojil aj písací stroj pre slepcov, ktorý daroval nevidomej viedenskej speváčke Márii Paradisovej. V roku 1978 sa stal členom viedenskej Akadémie výtvarných umení, ako nadaný maliar a rytec.

 

Pripravil: G. Murín