KAPITALIZMUS NA ŽIVO (Americký príbeh)

Titulka

   Mám dobrú známu menom Katarína, ktorú by sme smelo mohli nazvať aj „živá pancierová päsť“ – prerazí všetko. Pracovala vo Washingtone vo Svetovej banke a mal som s ňou ísť na obed. Dostavil som sa načas, ale Katarína toho ešte mala dosť na práci, takže ako jediná v celom veľkom office otvorenom cez celé poschodie dorábala čosi sama. Všetci ostatní obedovali, ja som čakal. Ten obed sme nakoniec absolvovali v behu. Pohľadom na hodinky totiž Katarína zistila, že v jej obľúbenom Deli už za päť minút zatvárajú. Tak sme zleteli výťahom dvestoštyridsaťosem poschodí (možno menej), behom prekrižovali (najmenej) štyri frekventované ulice a vbehli do akéhosi super-bufetu naozaj v poslednej chvíli. Už zatvárali. Katarína prehovorila posledného zamestnanca, aby nás ešte obslúžil. So mnou nebol problém, vybral som si hneď, ale Katarína sa začítala do dlhého zoznamu sendvičov, ktoré vám urobia na mieste (dnes už to dorazilo aj k nám, lenže v malom). Predavač trpezlivo čakal na objednávku. A Katarína začala:

   „Dám si toto, ale hento by ste mohli vynechať a pridajte povedzme tamto, no a ešte by som si k tomu dala, napríklad…“

   Ten človek nakladal, nakladal a nakladal. Keď naložil vrchovatý sendvič v podobe nezameniteľného kulinárskeho originálu, zabalil ho a podal Kataríne. Zobrala, usmiala sa najnevinnejšie na svete a opýtala:

   „Koľko platím?“

   Predavač sa usmial a odpovedal:

   „Neviem, madam, na túto kombináciu nemám kód.“

   „Mhm,“ odpovedala účastne Katarína, pretože už ten zázrak žula.

   „Opýtam sa manažéra, počkáte chvíľu, madam?“ skúsil to predavač.

   „Hmhm, mňam,“ odpovedala spôsobne Katarína.

   Predavač odišiel do zadnej kancelárie a o chvíľu sa vrátil s nasledovnou správou:

„Madam, manažér vás pozdravuje a hovorí, že to máte zadarmo. Naozaj to nevieme vykalkulovať.“

   „Vďaka,“ povedala s plnými ústami Katarína, vyšli sme von a on za nami zavrel.

   Ostal som tam na chodníku stáť, díval sa ako Kataríne chutí, a hlavou mi ako mucha bzučala jediná otravná myšlienka – tak toto je ten škaredý kapitalizmus, ktorým mi ako strašidlom pokazili komunisti celé detstvo a mladosť?!

 

Gustáv Murín

Podobné články

August, 21., 1968 v Amerike

Celú noc prelietavali nad nami lietadlá. Mal som necelých desať rokov a žiadnu potuchu o politike, ale vedel som, že niečo nie je v poriadku.

Americký 1. máj

Začalo „to“ vo výťahu v banke, kde nám mali otvoriť osobné účty. Zasekli sme sa. Naša patrónka Mary vyhlásila, že sa to stáva len výnimočne. Cestou

Amusement Park, Albany

Čo viem o bazénoch (Americký príbeh)

Znakom prosperity krajiny i úspechu jednotlivca je mať vlastný bazén. V Spojených štátoch takmer nie je dom, aby tam nejaký bazén nebol. Lietadlo, ktoré pristáva pri niektorom