Juraj Jakubisko

Juraj Jakubisk

 Nar. 30. apríl 1938, Kojšov

Ako 29-ročný Jakubisko debutoval filmom Kristove roky (1967), kde na osude dvoch veľmi rozdielnych charakterov ukazuje životné pocity postáv v kritickom období po tridsiatke.

Filmy Zbehovia a pútnici (1968), Vtáčikovia, siroty a blázni (1969) a tragikomédia Dovidenia v pekle, priatelia (1970, dokončená 1990) boli v 70. rokoch normalizačnou cenzúrou zakázané a Jakubisko sa mohol venovať len dokumentárnej tvorbe. Až v roku 1979 nakrútil hraný film Postav dom, zasaď strom a v roku 1980 trojdielny televízny film Nevera po slovensky. Vrcholom jeho tvorby 80. rokov je historická sága Tisícročná včela (1983), ktorá získala množstvo ocenení podobne ako filmová rozprávka Perinbaba (1985). Vo filmoch Sedím na konári a je mi dobre (1989) a Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992) sa témou ľúbostného trojuholníka vrátil k svojej tvorbe 60. rokov.

Od roku 1993 žije v Prahe, kde nakrútil filmy Nejasná správa o konci světa (1997) a Post coitum (2004). Je členom Európskej filmovej akadémie, od roku 2001 docentom na FAMU. V roku 2008 bol uvedený do kín zatiaľ posledný film režiséra Bathory. Film bol vyhlásený najúspešnejším filmom desaťročia v Českej republike a najúspešnejším filmom všetkých čias na Slovensku. Pozbieral mnoho ocenení po celom svete napr: Cena Igric – Slovensko (2009), Český lev (2009), Slnko v sieti (2010), Monaco International Film Festival (2010) alebo WorldFest-Houston International Film Festival (2011). Jakubiskove filmy sú stále premietané na domácich a medzinárodných festivaloch a dodnes získali viac ako 100 cien.

V máji 2012 absolvoval v pražskom Inštitúte klinickej a experimentálnej medicíny (IKEM) transplantáciu srdca. V sedemdesiatich štyroch rokoch sa stal zrejme najstarším pacientom ktorému bol v Čechách tento zákrok prevedený.

V roku 2013 vydal prvý diel autobiografie pod názvom Živé striebro. V súčasnej dobe pracuje na prípravách historickej epopeje pod názvom Zabudnutý epos, ktorý by mal byť uvedený do kín v roku 2017.

Pre Jakubiskove filmy bolo najdôležitejšie, že do nich vtiahol svet čudáckych bizarných existencií a rozprávanie podriadil poetike nespútanej obraznosti ľudových rozprávok či surrealistických feérií. V jeho príbehoch sa stáva nemožné možným; bez metafory a alegórie nie je ani jeden z jeho dôležitých titulov. Vzhľadom na aktuálnu paralelu sa dá hovoriť o magickom realizme v slovenskom filme. Jakubisko a jeho generácia uzavreli do sveta umenia, nechceli poučovať, byť svedkami, kritikmi, filmovými filozofmi, či spasiteľmi. Väčšmi chceli tlmočiť radosť, atmosféru a zážitok. Ich hra však nebola celkom bez spodných tónov zúfalstva, ich groteskne bizarné príbehy niesli v sebe často skrytú tragiku.

Jakubisko nakrútil takmer 30 filmov, viaceré boli ocenené na filmových festivaloch, iné zasa doslova zľudoveli.

 

Pripravil: G. Murín

Zdroj: Wikipédia, internet

(5)