* 18.06.1932 Nitrianske Pravno
† 05.10.1980 Praha
Rodák z Nitrianskeho Pravna väčšiu časť svojho života prežil v Prahe i Bratislave. Na počesť tejto osobnosti slovenskej i československej televíznej i divadelnej tvorby a režisérskej jednotky svojej doby založila jeho rodná obec v roku 1984 festival zábavného divadla a v roku 1993 divadelný súbor Janka Roháča.
Ján Roháč študoval na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe a už počas štúdia sa zameral na zábavné, estrádne a revuálne umenie, pričom spolupracoval s Divadlom estrády a satiry (neskôr Divadlo ABC).
Pôsobil tiež v divadle v Pardubiciach, neskôr na pražských scénach ABC, Laterna magica. S veľmi úspešnou revue Bukola alebo Vrahom je páchateľ sa uviedol na varieté Alhambra a úspešný bol predovšetkým v divadle Semafor, kde svojou réžiou pomáhal vytvárať osobitý javiskový štýl tejto malej scény 60. a 70. rokov.
V divadle Semafor sa rozvinula jeho spolupráca s Jiřím Suchým (Zuzana je zasa sama doma – 1961, Dobre platená prechádzka), tiež s Miroslavem Horníčkem (Hovory přes rampu – 1965, Recitál Horníček – Hegerová – 1966, Dvaja muži niekde – 1972). V spolupráci so skupinami Šimek – Grossmann a Šimek – Sobota režíroval predstavenia Besiedka v rašeliništi, Zaveste, prosím, volá Semafor a iné.
Jeho zmysel pre hudbu sa prejavil v hudobnom filme Kdyby tisíc klarinetů, na ktorom spolupracoval s Vladimírem Svitáčkem v roku 1965. O pesničky sa postarali Jiří Šlitr a Jiří Suchý, herecky sa predstavili viacerí interpreti Semafóru.
Režisérky sa Ján Roháč podieľal aj na viacerých televíznych inscenáciách, programoch a seriáloch – Pesničky na zajtra, programy s umelcami zo Semafóru Recitál I, II, Hovory H, Prišla púť…
Ján Roháč bol aj za úspechom prvého TV programu dvojice Lasica a Satinský – Bumerang (1968).
Najvýraznejším príspevkom k televíznej a hudobnej poetike 60. a 70. rokov boli Roháčové sfilmované pesničky, ktoré predstavujú minipríbehy: Jazdím bez nehôd, Marnivá sesternica, Zčervená, Zhasnite lampióny, Život je pes.
Ján Roháč sa stal zakladateľskou osobnosťou v oblasti nových médií, televíznej zábavy, uplatnenia hudby v televízii. Mal mimoriadny zmysel pre nové a zaujímavé hudobné trendy, pre životný detail, ostrú pointu a efekt.
Od roku 1968 pracoval v Československej televízii a podieľal sa aj na vzniku programu Laterny magiky, spolupracoval na programe Kinoautomat pre svetovú výstavu v Montreale.
Pripravil: G. Murín
Zdroj: Osobnosti.sk, internet
