Všetci máme v sebe ukryté to isté želanie. Aby k nám raz prišiel niekto neznámy (vyslaný vyššou mocou?) a pošepol nám niečo zásadné, rozhodujúce, čo premení náš život na permanentnú prechádzku rajskou záhradou. Nevieme síce presne, čo by tá správa mala obsahovať, ale v jej zázračnú silu veríme bezmedzne.

Málokomu sa pošťastí, aby takéhoto „zázračného deduška“ stretol. Ja som to zažil. Letel som zo spisovateľského kongresu v Nórsku a po medzipristátí v Dánsku sme pokračovali letom do Viedne. Ten let by som si normálne nezapamätal, veď by nebol ničím výnimočný, keby vedľa mňa nesedel seriózny pán v obleku a celý čas letu si niečo čmáral do veľkého zošitu – čísla, čísla a zasa čísla. Už sme pristávali, keď som sa osmelil:

„Prepáčte, vy ste matematik?“

Vôbec sa nenechal vyviesť z miery.

„Nie, som finančný poradca.“

„A, prepáčte, čo ste si to celý čas tu prepočítaval?“

„No, práve taký prípad, ako najlepšie investovať.“

To ma zaujalo. Nie že by som mal bohvieaké financie na investovanie, ale aj to málo, čo človek našetril, by rád aspoň uchránil, ak nie rovno zveľadil. Odhodlal som sa, veď je to možno jedinečná príležitosť raz za život!

„Prepáčte, už vás viac nebudem rušiť…“ práve sme pristáli a bola to posledná minúta, kým ten zázračný poradca nezmizne navždy kamsi medzi svoje zlatonosné čísla. „Ale predsa…, keď ste ten poradca. Urobte dobrý skutok. Veď, čo vám to urobí… v živote sa už neuvidíme. Čo keby ste mi poradil, len tak?“

Usmial sa bohorovne. Iste takú výzvu k dobročinnosti nepočul po prvý krát. Minimálne od rodiny, či známych. Ale poradiť cudzincovi, len tak?

Vážne sa zamyslel a ešte skôr, než zmizol v tlačenici vystupujúcich z lietadla, sa opýtal: „V akej mene máte úspory? V dolároch alebo eurách?“

„Oboje,“ rýchlo som odpovedal.

„Tak tie eurá si prehoďte čím skôr na doláre. Veľa šťastia…“

Vďačne som prikývol a on mi veľkodušne zamával.

V ten rok dolárové úspory padli tak nízko, že sa z nich ani nevyplácali úroky. Naopak euro stúpalo raketovo nahor. Ten neznámy mi poradil tú najväčšiu sprostosť, akú si v tej chvíli mohol niekto vymyslieť. A potom verte „zázračným deduškom“…

 

Gustáv Murín