Latinská Amerika a Karibik

Každodenný život tohto megapolisu má aj problémové stránky. Jedna z nich je priamo v základoch mesta. Ténochtitlán stál totiž na ostrove uprostred veľkého jazera. Španieli mesto zbúrali a jazero zasypali. V okolí sú ešte vidieť zvyšky močarín. Mexico City teda leží na dne geologického bazénu vo veľkom údolí lemovanom sopečnými horami, z ktorých najvýraznejšia je sopka Popocatepetl zvaná familiárne Popo. Obrovská metropola vypíja vodu v okruhu 50 až 100 km tak, že v blízkom meste Texcocco bola v polovici minulého storočia niekoľko metrov pod povrchom, dnes ju treba hľadať 200 až 300 metrov v zemi. Preto vodu do hlavného mesta ťahajú vodovodmi až z 200 kilometrovej vzdialenosti a to ešte ani nie je pitná! O tom ako mesto svojím hektickým životom samo chystá svoju záhubu, sa možno presvedčiť na starších stavbách v centre. Tým, že mesto vypíja vodu aj priamo pod sebou sa niektoré stavby prepadávajú - františkánsky kostol už o celé jedno poschodie, kostol U dobrého Samaritána (El Buen Samaritano) je pred zrútením. Poľnohospodárska produkcia je tu len 5-6 mesiacov v roku, keď prší (veď nie nadarmo bol najmocnejším bohom Aztékov boh dažďa Tlaloc). To všetko sa sčíta do veľkého nebezpečia fatálneho zemetrasenia, ktoré by v preľudnenom údolí mohlo narobiť obrovské škody.