Mladú Belgičanku Charisse D’hamersovú, pracujúcu v Lake Louise v kanadských Skalnatých horách, napadol v júli čierny medveď, keď si išla popoludní zabehať. Pohrýzol ju osemkrát. Tento mrazivý prípad opäť pripomenul, aké nebezpečenstvo tu na ľudí číha v letnom období, keď sa delí o životný priestor s divou prírodou. Zrelé bobule lákajú medvede do dolín do blízkosti turistických chodníkov, a tak sa zvyšuje nebezpečenstvo stretnutia ľudí s hladnými dravcami. Správa parku okamžite uzavrela chodníky v národnom parku Banff.
Po prečítaní týchto správ sme si ešte raz skontrolovali  batožinu, najmä či sme nezabudli špeciálny sprej proti medveďom, a veriac v nepravdepodobnosť možného sme sa uložili spať. Na druhý deň nás čakali štyri národné parky v Skalnatých horách, Jasper, Banff, Yoho a Kootenay.

Na dosah auta

Na druhý deň ráno sme dorazili do Calgary podľa plánu, na letisku sme si požičali priestranný džíp, nakúpili potrebné potraviny a výbavu a vyrazili na vyše tristokilometrovú jazdu do mestečka Jasper. Zaplatili sme vstupné do parku a rýchlo sme sa preniesli do čarovného sveta prekrásnych prírodných scenérií. V súlade s kanadskou mentalitou priblížiť zákazníkovi turistovi všetko na dosah štyroch kolies auta sme prefrčali okolo jazera Lake Louise aj ľadovcov Columbia Icefield. Takmer všetky prírodné atrakcie sa nachádzajú okolo cesty číslo 93, ktorá je súčasťou transkanadskej trasy prechádzajúcej naprieč celou krajinou. Ak ste veľmi leniví, netreba dokonca ani vystúpiť z auta. Stačí len stlačiť tlačidlo, spustiť okno a vytiahnuť fotoaparát.

Pozor na jedlo!
Večer krátko pred zotmením už stojíme pred recepciou kempingu Wapiti. „Ako je to u vás s medveďmi?“ sondujeme nenápadne a v kútiku duše dúfame, že tu natrafíme maximálne tak na malé medvedíky čistotné. „Viete, tu sa nachádzate v ich prostredí. Nemôžeme vám zaručiť, že nás nenavštívia. Hlavne si nechajte jedlo zamknuté v aute, v žiadnom prípade nie v stane!“ pripomína nám najdôležitejšie pravidlo z príručky mladých svišťov. Ešte si za pár dolárov zakúpime povolenie na rozloženie ohňa a vyberáme sa hľadať naše kempingové miesto. Dobre, že sme to stihli ešte za vidna. Rozkladať stan v tme nie je nič príjemné, najmä pri pomyslení, že vás sleduje veľká chlpatá príšera.
Kanadské kempy sú vo väčšine prípadov neohradené. Dávajú tak kempistom väčší pocit spojenia s prírodou. Vôbec sa preto nemusíte čudovať, keď vám v noci okolo stanu prechádzajú srnky, jelene alebo medvedíky čistotné. Hlavne tie vedia byť skutočne otravné. Stačí, ak si v stane necháte kúsok čokolády alebo zubnú pastu. Poľahky si jemnými pazúrikmi odzipsujú stan a pochúťku vyhrabú aj z toho najhlbšieho batoha. Nechať si v stane v noci jedlo je ako hodiť magnet medzi špendlíky. V lepšom prípade sa môžete zobudiť uprostred párty menších hlodavcov, v tom horšom v sladkom medveďom náručí.

Dve nevesty
Po príjemnej noci pod stanom sme sa vybrali ku kaňonu Maligne. Päťdesiat metrov hlboký kaňon bol na niektorých miestach sotva viditeľný cez úzke škáry skál. Voda sa tam prediera cez úzke chodbičky a špliecha v dravých zákrutách, aby sa nakoniec rozbila padajúc z impozantných výšok. Na svojej ceste vytvára studená horská voda nevšedné prírodné výjavy. Potôčik na jednom mieste stekajúci po skalách ako delta Nílu pripomína závoj nevesty. Paradoxne, keď prechádzame po hompáľajúcom sa závesnom mostíku na druhú stranu riečky, uprostred stretávame svadobného fotografa s ozajstnou nevestou a so ženíchom.

Jazero na polovičný úväzok
Zastavíme pri jazere Medicine Lake, ktoré je zaujímavé tým, že nie je jazerom po celý rok. Funguje len na polovičný pracovný úväzok. Na jar, keď sa topia ľadovce, sa stáva plnohodnotnou vodnou plochou. Lenže praskliny v skalnatom podklade odvádzajú vodu cez prírodné podzemné kanáliky. Niekde ďaleko potom vytryskne zo zeme silným prúdom.Keď voda z jazera odtečie a ľadovce v horách už nie sú také masívne, aby ho stíhali zásobovať, jazero úplne vyschne. Medicine Lake dostalo svoj názov od starých Indiánov, ktorí si taktiež lámali hlavu nad tým, prečo jazero nie je jazerom po celý rok. Toto tajomstvo ich priviedlo k presvedčeniu, že je začarované, a pripisovali mu liečivé účinky.

Je tam grizly!
Pán s nemeckým prízvukom nám oznamuje, že asi dvesto metrov ďalej pozorujú ľudia grizlyho. Nasadáme do auta a rezko trielime pozorovať pána Skalnatých hôr. Neskoro. Keď sme prišli, hlúčik áut sa pomaly rozchádzal. „Bol tam, videla som ho na vlastné oči,“ vysvetľuje naradostene staršia pani. Na grizlyho sme šťastie nemali, možno nabudúce. Podarilo sa nám však uvidieť karibu, jeleňa so „semišovými“ parohmi. Všetci sa kocháme tou nádherou a jeleň sa nenechá vyrušovať.
Konečne sme pri jednom z cieľov nášho výletu, Maligne Lake. Krása jazera dlhého dvadsaťdva kilometrov je legendárna. Ešte v roku 1908 o ňom objaviteľka Mary Shäfferová napísala, že je to jeden z najkrajších a najjemnejších pohľadov, aké sa jej kedy naskytli. Mala pravdu. Jazero tyrkysovej farby leží v objatí nádherných štítov skoro na konci sveta, a vyníma sa medzi nimi ako obrovský tyrkys. Do mliečnotyrkysova je sfarbená väčšina jazier v Skalnatých horách. To vďaka skalnej múčke rozpustenej vo vode, čo steká z okolitých horských ľadovcov.

V útrobách ľadu
Ráno sme vyplašili pár dotieravých veveričiek, čo lúskali oriešok na pníku. Prešli sme okolo troch urastených laní pasúcich sa pred recepciou a na hlavnej ceste sme minuli veľký bilbord varujúci pred medveďmi: „Pozor medveď! Všetky medvede sú nebezpečné. Ostaňte v aute, ak ich stretnete.“ Iná značka nás upozorňovala na to, že najbližšia benzínová pumpa je až o stopäťdesiat kilometrov.
Tak ďaleko sme zase nešli, už o niekoľko minút sme zaparkovali auto a asi po polhodine chôdze sa pred nami vynoril ľadovec Mounth Edith Cavell.Svojím tvarom pripomína anjela. Míľniky nabité do zeme ukazujú, pokiaľ až siahal ľad v minulých rokoch, jeho úbytok sa vplyvom globálneho otepľovania za posledné roky očividne zrýchlil. Pod ľadom sa vytvorilo malé jazierko, ako inak, mliečnotyrkysovej farby. Obrovská ľadová dutina pripomína hrdlo veľryby. Vošli sme dnu do hĺbky asi päťdesiat metrov, až sme pocítili klaustrofobické nutkanie utekať von.



Mesačná krajina
Uvažovali sme o menšej túre pod vrcholom, no odradilo nás upozornenie: „Medveď nablízku!“ Boli sme len dvaja a správa parku pohyb po odľudnených lesoch dvom neodporúča.
Cestou do mestečka Lake Louise v národnom parku Banff nás ešte čakal známy ľadovec Columbia Icefield. Jeho okolie pripomína mesačnú krajinu – len sivý ľad zmiešaný so skalnou suťou bez akejkoľvek zelene, ktorá tu nemá šancu prežiť. Sprievodca nás upozorňoval, aby sme sa nepúšťali nevyznačenými chodníčkami. Boli prípady, keď sa ľudia prepadli do dutín ľadovca, ktoré môžu byť dlhé aj desiatky metrov.

Pod elektrinou
Kemping Lake Louise je výnimočný tým, že je ohradený, nie však normálnym plotom, ale elektrickým. Niekoľko tisíc voltov chráni kempistov pred nevítanými návštevníkmi – čiernymi medveďmi a medveďmi grizly. A tých je práve tu, v Lake Louise, zvýšený počet.Mestečko Banff je preplnené turistami. Konajú sa tu viaceré významné spoločenské podujatia a organizujú politické stretnutia. Známy je historický Banff Springs Hotel, obľúbenec všetkých tematických kalendárov. Mestečko je tak nezvyčajne čisté a estetické, až by sa znalec tunajších pomerov čudoval, že toto je Severná Amerika. V okolí možno pri veľkom šťastí spozorovať pumy, nám sa podarilo opäť natrafiť len na pasúce sa lane. Za pohľad stála aj večerná jazda po Bow Valley Parkway so zapadajúcim slnkom a siluetou hory Castle Mountain, známou celebritou Skalnatých hôr.

Po požiari
Na parky Yoho a Kootenay sme si nechali po jednom dni. V Yoho nás oslovili vodopády Takakkaw Falls a Wapta Falls. Krvný obeh sa nám zastavil pri pohľade na extrémne romantické jazero Emerald Lake. Drevený hotelík sa odrážal na hladine jazera, ktoré brázdili červené kanoe. Ani sa nám nechcelo uveriť, že je skutočné.
Park Kootenay silne pripomína vrchy stredného Slovenska, je však z veľkej časti zhorený do tla. Nedávny požiar pohltil obrovské kilometre drevnej hmoty a nenásytne ohlodal všetko dookola. Život sa tam na dlhé roky zastavil. Počas prechádzky lesom sa nás zmocňuje smútok, takmer nepočuť vtáčika-letáčika.
Už trochu unavení z neustáleho pozorovania vodopádov, kaňonov a ľadovcov, ktorých mená sa nám pomaly začali miešať, sme sa tešili na termálne kúpele Radium Hot Springs. Ich názov je odvodený od rádioaktívneho prvku radón. Ten sa údajne nachádza vo vode v úplne neškodnom množstve. Takto poučení a veriac, že po okúpaní nebudeme svietiť ako žiarovky, sme sa ponorili do tridsaťsedemstupňovej vody. Nádhera.

Autor: MAROŠ HANDŽÁK