Pre drvivú väčšinu turistov je takou bránou Káhira, ktorá má takmer 18 miliónov obyvateľov. A bránou do starovekého Egypta je Egyptské múzeum v Káhire. Skepticky naladený cestovateľ by už tu mohol varovne zdvihnúť prst. Egyptských múmií sú európske múzeá plné a väčšinu z toho ostatného ste už videli v dokumentárnych filmoch, časopiseckých reportážach alebo dokonca knihách. Dobrá otázka znie – načo tam teda chodiť? Odpoveďou je, že tam jednak uvidíte hlavne sochy nadživotne veľké a aj to čo nečakáte a nikdy ste ani netušili, že by ste to v takomto múzeu mohli nájsť. Pozornému návštevníkovi napríklad neunikne regál so slušnou zbierkou umelých penisov, ktoré zjavne zamestnávali predstavivosť staroegyptských dám, keďže ich rozmery sú skutočne kráľovské (či faraónske?). Okrem toho sprievodcovia obchádzajú mlčaním aj celú zbierku bumerangov a nenadchýna ich ani „garáž“ na Tutanchamonovo kempingové ležadlo. Skrátka, každého kto sa pustí na vlastnú päsť labyrintom Egyptského múzea, dokáže táto pozoruhodná výstavná sieň jednej z najstarších civilizácií sveta primerane odmeniť.

Naopak súčasnosťou našinca zaskočia niektoré okrajové štvrte Káhiry, kde uprostred smetísk uvidíte názorný príklad legislatívne nedomyslenej štátnej podpory bývania. Pôžičky na stavbu domu majú totiž klauzulu, že sa musia začať splácať až po dostavaní. A tak tu vidíme celé zástupy „nedostavaných“ nových domov s trčiacimi armatúrami na nikdy nedokončených slepých poschodiach. Pozoruhodné je aj Mesto mŕtvych na východnom okraji egyptskej metropole. Až šesť kilometrov štvorcových moslimského cintorína pripomína skutočné mestečko s ulicami a námestiami, len je na prvý pohľad prázdne. Na okraji spoločnosti tu však žijú celé rodiny nemajetných. Po neúspešných pokusoch vyhnať ich odtiaľto, tam vláda zaviedla rozvod vody a elektriny. Opačným kontrastom je mestský bazár Chan el Chalili, ktorý žije naplno ešte aj pred polnocou, čo je tiež najlepší čas na návštevu. Tu si môžete nielen pozrieť nadmieru vystaveného zlata, drahých kameňov, či pestrých látok a najrôznejších suvenírov, ale aj posedieť pri sladko-trpkom čaji karkadé alebo omamnej vodnej fajke zvanej šíša. Samozrejme, že najväčšou atrakciou Káhiry sú pyramídy, ktoré sú dnes už prakticky súčasťou okrajovej štvrti Gíza. A tu sú na mieste praktické rady. Je totiž ťažké tento svetoznámy unikát skutočne obdivovať, keď sa hneď po vystúpení z autobusu na vás vrhnú predavači suvenírov a ťaviari. Čím skôr sa ich zbavíte, tým lepšie. Rozhodne sa však nedajte zlákať do vnútra jednej z pyramíd ani keby to bolo zadarmo (a to teda nie je). Okrem veľmi ťažkého prístupu takmer kolenačky a nedostatku vzduchu, končí tento klaustrofóbický zážitok pohľadom, ktorý najvýstižnejšie zhrnul náš moravský sused na oravskej chalupe Ľuboš Vlček po návšteve Údolia kráľov: „Prišli sme tam a mám hneď jasno. Kombinácia pieskovne, bunkra a panelákovej pivnice. Celé údolie je ako baňa na piesok, akurát skrachovaná. Vchod do hrobiek pripomína bunkre z druhej svetovej. No a vnútri to smrdí ako v panelákovej pivnici a tiež je tam asi toľko vidieť. Po stenách maľovky, ktorým nielenže nerozumiem, čo je pochopiteľné, ale hlavne pripomínajú tie čmáranice na pánskych záchodoch, ktorým pre zmenu rozumiem. Tým všetkým nás prevedú len preto, aby nám na konci v nejakej temnej diere vysvetlili, že to, čo nám chceli ukázať, už dávno niekto ukradol. No, ako u nás doma…“ Samozrejme, že ak sa nenecháte odradiť tým akokoľvek výstižným opisom, tak vaše vnímavé oko postrehne aj nečakané zaujímavosti. Napríklad tú, že pri Luxorskom chráme je tiež Zimný palác ako ten známejší a ďaleko mladší v Petrohrade. V Karnaku sa zasa oplatí zísť mimo obvyklej trasy vpravo k osamelým chrámom Chansún a Apeta (č.23 na miestnej mape). Tu si môžete osamote takmer potykať s históriou, ak vás tam pravda neobjavia otravní „bakšišníci“. A na rozdiel od toho rázovitého strýca, ja som v Údolí kráľov v miestnosti č.2 pod stropom hrobky Ramssesa IV. objavil namaľované postavičky Marťanov. Sprievodca pravda tvrdil, že sú to žaby…

Autor: Gustáv Murín

 

Viac informácií o Egypte nájdete na http://www.walkers.sk/egypt.php.